Nazad sa berú do Tainaru,
Víťazstvo príde po chuti.
Árion brnká na kytharu,
Kotva sa nahor vykrúti.
Lodivod stane v čele lode,
Vesiel sa chopia veslári.
Loďou je loď len na slobode.
Steká pot chlapom po tvári…
Uprostred vôd sa bárka skryje,
Posledná čajka odlieta.
Nevidno brehy Itálie.
Na lodi tíš je napätá.
Zaškúlia oči po poklade,
Zabažia plavci po zlate.
Oplani boli vždy a všade,
Podlosti bes ich nakriatne.
Olúpiť pevca hravo môžu,
Na mori nik ich nezbadá.
Oplani majú tvrdú kožu,
Môžu však stúpiť na hada.
Porada krátka prostred mora –
Olúpia chlapca piráti!
Na spásu nádej ani sporá,
Nikdy sa domov nevráti.
Árion márne zberbu prosí,
Za zlato život vymieňa…
Vysadí nech ho na breh ktosi,
Pod stromy niekam do tieňa…
Márne sú prosby, márne sľuby.
Dotlieva iskra nádeje.
Chamtivosť mladý život zhubí,
Dobrnká pevec, dopeje…
Na brehu ak ich chlapec zradí,
Kráľovi sa to donesie.
Zoberie kat ich do parády,
Vypustia dušu namieste…
Kamenné srdcia nepokorí,
Mamona vedie na body.
Môžu ho zožrať ryby v mori.
Sám ale smrť ak privodí,
Vyhĺbia hrob mu na pevnine,
Uložia telo v kamení.
Árion lýru k srdcu vinie,
Na súde nič už nezmení.
Ožijú struny pod prstami –
Posledná vôľa básnika.
Poslednú pieseň z duše mámi,
Zakvíli lýra, zavzlyká…
Ospieva túžbu po slobode,
Oslávi s láskou Apolla,
Delfíny krúžia vôkol lode,
Oblohu vtáky preclonia.
Dozneje pieseň. K nebu vzhliadne –
Oddá sa vlnám Osudu…
Pre plavcov skončil poet na dne,
Hľadať ho besi nebudú.
Vyhasnúť mal by život juný,
Árion tonie nevinný…
Vôkol sa pevca more zvlní –
Apollónove delfíny
Vylovia Áriona z mora,
Poplávu k brehom v družine.
S čeliadkou Božou mŕtvy spola
K jednému z nich sa privinie.
Objíma svojho spasiteľa,
Kĺžu sa v strede konvoja.
Uprostred vĺn sa neustieľa.
Nakoniec more pokoria.
(Tainaros – záliv pri Korinthe)
D r a g o 082013
....oblohu vtáky preclonia.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty