Hovoria o ňom, že je hlúpy.
Ja vravím, že len trúfalý.
Nelezie iným do… chalupy,
Do plienok slová nebalí.
Nespúšťa oči z Bohov, z ľudí,
Štrbiny v Pravde odhalí.
Naucho tára, trepe, blúdi,
Hasieva, čo ho nepáli.
Nykty syn. Vravia – od Erebu…
Momom ho mamka nariekla.
Motúzy pletie, nie však z medu.
Trafení šlú ho do pekla.
Konzultant Bohov Svätej hory
Radieva všetkým od Dia.
Rozumom, okom, uchom snorí,
S Olympom nektár popíja.
Rozdáva rady do života,
Navrhne novosť tu i tu.
Komusi vždy sa v pätách motá,
Klapačku nemá umytú.
Neboli ešte Edisoni.
Bohovia Múdrosť dávali.
Jednostaj Mom sa s nimi sporil,
Nejeden raz ich napálil.
Priplichtil bol sa ku Athéne.
-Nemaj mi za zle, Rozumná,
(Jazyk mu sliny na mlyn ženie.)
Obydlie človek stavať zná.
Sama si ho to naučila.
Napevno ľudia lebedia.
Môže však nastať planá chvíľa,
Znenávidia sa susedia.
Kolesá keby mali domy,
Žilo by sa im inakšie.
Vzdialili by ich od pohromy,
Odviezli miesto na krajšie.
Doma dnes tu si, zajtra inde –
V horách hneď a hneď pri vode.
Koleso pod dom vždy sa zíde.
Koleso krok je k slobode.
Athéna mlčí. Ticho lieči.
Poklepe prstom na čelo.
-Bolia ma uši z tvojich rečí,
Očami pred sa zatmelo…
Vyláka z mora Poseidóna.
Človeka vezme na paškál:
-Stvoriteľ nemal všetkých doma,
Do hrude keď mu srdce dal.
Dobro aj zlobu človek skrýva,
Nevidí nik mu do duše.
Nevieme, po čom túži, sníva,
Zamýšľať môže neslušné…
Vo vnútri kým mu srdce bije,
O sebe nič nám nezjaví –
Úprimný a či zákerný je,
Nekradne či nám zo slávy…
Pretvoriť treba toho tvora,
Korunou tvorstva čo sa zve.
-Myšlienka nezdá sa byť chorá,
Nevyznieva však horázne.
-Konečne zvieme, čo má v srdci.
K premene náčim nemnoho.
Na prsiach nech mu srdce trčí,
Skrývať tak nič by nemohol.
Tlčie nech vonku na poprsí –
Zrkadlom nech je človeka.
Poseidón od smiechu sa dusí:
-Naložiť srdce… do mlieka..!
Na uzde jazyk neudrží,
Čo deň, to čosi vybásni.
Neboli keby všade hužvy,
Mohol by svet byť úžasný.
Pristúpi bližšie k Najvyššiemu.
Za plece Dia pomyká.
Nápady kriesi, v ňom čo driemu,
Obúva sa mu do býka.
-Na čele oči hlúpo sedia.
Bodá býk, kole rohami.
Rozzúri ak sa, bodne vedľa,
Zrútiť sa môže do jamy.
Nad slnko veď je predsa jasné –
Rohy sú miestom pre oči! –
Jazykom Momos slastne mľasne.
Diovi svet sa zatočí…
-Uvidí lepšie býk, kam bodá,
Neminie roh mu nikdy cieľ.
-Uznám ti býka za maróda,
A ty, môj milý, by si šiel..!
Rozdávaj rady do života –
Uchovaj si ich pre ľudí –
Idú dnes čihi, zajtra hota…
Pri tebe nik sa nenudí…
……………………………….
Synov dvoch Momos zlovil kdesi –
Čoby mu z oka vypadli.
Chytia sa s každým za pačesy,
Vŕzgajú svorne sandálmi…
Do mieru vnesú nedôveru.
Bohovia bočia, ľudia nie.
Výsmešné slová za zbraň berú.
Lahodne ušiam hlúposť znie.
………………………………………
Zasadá Rada Svätej hory.
Zviecha sa Olymp na nohy.
Zvedieť chce Zeus, ako ktorý
Z Bohov si plní úlohy.
Slobodu slova uvítajú.
Bohovia vždy sú imúnni.
Sadá si Momos skromne skraju.
Úvodom Zeus zahrmí.
Všetci sú. Nikto nie je chorý.
Voľby sa konať nebudú.
-Z duše nech každý prehovorí,
Kľaje sa rodnú na hrudu!
Pýši sa krásou Afrodita,
Zbrane si Arés vychváli,
Eóna zavčas rána svitá,
Podvody Hermés odhalí,
Apollón lieči, ničí, žiari,
Poseidón vody rozčerí,
Hrabe sa Chronos v kalendári,
Athéna volá po mieri,
Hestia oheň v krbe chráni,
Artemis dozrie na zvery,
Dionýs večne nacenganý,
Héra sa s Diom pomerí…
Počúva Momos púhe chvály…
(Robia si vari dobrý deň?)
Odvahu božstvá nenabrali…
-Na Olymp Zeus vrhá tieň! –
Povstane Momos. Tíchne vrava,
Na tróne Boh sa zamrví:
-Čo sa ti, bratku, nepozdáva?!
-A ty si čo zas nevrlý?!
Vravel tu ktosi o glasnosti…
-Imúnny si, nuž teda vrav!
-Na Olymp vodíš cudzích hostí,
Hellade kazíš dobrý mrav.
Zavetríš len čo milé žieňa,
Potajme vzývaš Eróta.
Ľúbostné hry ti srdce plienia,
Nejednej lós si domotal.
Bol si už býkom, dažďom zlatým,
Labuťou bielou bez mena…
Výpočet premien radšej skrátim.
Nechal si každej do vena
Potomka – syna abo dcéru.
Trpeli všetci od Héry.
Pozývaš nielen na večeru
Výplody svojej nevery.
Uniesť si nechal Ganyméda.
Milučký chlapček – ejejej..!
Málo je, že si panny striedal.
Myslia si teraz, že si – gay!
Prestal byť Olymp rajom Bohov,
Už nie je tým, čím býval prv.
Svojim si k miestam dopomohol,
S ľudskou si božskú miešal krv!
-Eróta strele neprikážeš,
Láska aj Boha znevôli…
-Vyčnievaš ale zo skrumáže!
S Démetrou – v brázde… na poli…
Nevidno, Zeus či sa pýri,
Schováva červeň pod bradou.
Prečo sa vtedy neukryli,
Zostáva preňho záhadou.
-Ľudia už na nás zazerajú.
Klaňať sa predsa nebudú
Kadejakému pobehaju.
Vysvätíš v Boha obludu –
Silén či satyr – rožky, chvosty,
Kozľacocapie kopytá…
Jednej sú s nami na Výsosti.
Ostatných si sa nepýtal…
Dionýs ku nám privandroval,
Alebo ušiel z Ázie.
Opilec k nemu úctu chová,
Človek aj Boh sa opije.
Nedobrý príklad pre tých dolu.
Idú nám ľudia po vzore.
Milujme Pravdu, ale holú.
Slepému oči nekole.
Patrili Bohom odjakživa
Blankytnomodré nebesá.
Pomedzi hviezdy Hydra kríva,
Teší sa nebo aj zo psa!
Pije sa nektár po známosti,
Rozdávať Zeus neváha.
O mne sa vraví, že som sprostý…
Odtiaľ tkvie moja odvaha…
Na vrub tvoj ide vojna v Tróji –
Jablko sváru Eridy…
Najvyšší Boh sa troch báb bojí (!),
Pastierik nech sa zabridí..!
………………………………………….
Nezožne potlesk za odvahu.
Mlčanie znak je súhlasu.
Necení nikto jeho snahu.
Aj sláva je len dočasu…
Vtipkuje Zeus (Žlč v ňom zavrie.):
-Výborne som sa pobavil.
Aj Boh sa mýli, je to márne…
Vliezol mi chrobák do hlavy:
Bohmi je Olymp premnožený.
Človek sa o nich potkýna.
Hlúposti rezort zrušiť mienim.
Reformu práve začínam…
Nestavia nik sa na obranu,
Nepočuť žiadne protesty.
Otvára Zeus Momu bránu:
-Nelez mi viacej do cesty..!
…………………………………
Založí s ľuďmi Momos stranu,
Keď ho už OIymp vyhostil.
Bohov aj ľudí strany klamú,
Vyplýva to z ich veľkosti.
Berie sa zjaviť ľuďom Pravdu –
S nevôľou človek zagáni.
A sami si ju sotva nájdu.
Ľudský rod chce byť klamaný!
……………………………………..
Rozchýril o ňom ktosi fámu,
Nežije že vraj, praskol že –
Zadíval sa na krásnu dámu –
Afroditu bez negližé.
Nenájdúc na nej vadu – chybu,
Nadutý praskol od jedu.
Hlúpostné fámy svetom hýbu,
Do raja ale nevedú…
…………………………………….
Prežíva Momos medzi nami,
Múdreho stále zneistí.
Hlupáci vedia všetko sami,
V utkvelej žijú závisti.
Maerten van Heemskerck (1498-1574) – Momus censures the Works of the Gods. Detail. Gemäldegalerie Staatliche Museen, Berlin.
(Momos – údajný boh hlúposti, v skutočnosti slovo Momos znamenalo – škvrna, poškvrna, hanba, potupa, výsmech,odsúdenie, ohováranie, nezmysel…žart, vtip…
V Sparte za Lýkurga, 7. st. pr.n.l., vraj stál pamätník Smiechu, nedopátral som sa, či bol zasvätený práve Momovi.
Nykta – bohyňa Noci,
Erebos – Večná tma,
Momos bol pôvodne poradcom Bohov na Olympe,
Momos predbehol svoju dobu – domčeky na kolesách už existujú,
Vŕzgajú svorne sandálmi – Momos mal vŕzgajúce sandále,
Námet k druhej časti básne mi poskytol Lukiános (Šlehy a úsměvy, Snem Bohov)
Eóna /Eós – bohyňa rannej Zory, Auróra, Zornička,
Chronos – boh Času,
Hestia – bohyňa domáceho kozuba,
Ganymédes – čašník Bohov na Olympe, ako pekný chlapec na Diov príkaz unesený orlom,
Démétra – bohyňa úrodnosti zeme, od Dia porodila Persefónu, zásvetnú bohyňu,
Hydra, Pes – súhvezdia „nebožského“ pôvodu,
Erida / Eris – bohyňa sváru,
Tri baby – Héra, Afrodita, Athéna,
Pastier = Paris, budúci manžel krásnej Heleny)
D r a g o 2908/03092013
Celá debata | RSS tejto debaty