Večer, keď sa otvárajú Duše

 
Samé sa píšu v Nebi básne – 
V hviezde sa slovo ligoce.
Rozožnú verše svetlo jasné,
Prizdobia čarom Vianoce. 
 
Tichúčko, jemný vánok čoby, 
Nebo nám dvierka odchýli.
Vymetie zo sŕdc stopy zloby, 
Pojmeme hviezdy za víly. 
 
Rozochvejú sa struny lýry, 
Zavanie teplom Domova. 
Z pohára Lásky víly pili, 
Zaiskrí šťastím podkova.
 
Do Duše nám sa Pokoj vlúdi, 
Sonáta Srdce rozneží. 
Vhostí sa Dobro medzi Ľudí, 
Fanfára zaznie na veži. 
 
Čaromoc v sebe Večer tají, 
V oku sa Hviezda trblieta.
Mudrci idú… Traja králi…
Božie sa pozrieť na Dieťa.
 
 
D r a g o     XII/2013
 
 .
.

Nič Nového pod Mesiacom

12.09.2026

Prečo je Mesiac vodne taký bledý? Prečo je stále nestály? Zmaľoval tvár si kúskom školskej kriedy A odlepil sa od skaly .

Ver mi. . .

10.09.2026

Ver mi Raz sa ti vrátim Dvermi Mohol by som aj Komínom Náš príbeh by bol O inom .

Ešte raz o Nej

08.09.2026

Láska je pilier – prvší ako prvý A nevyklíči z peňazí Je oporou aj keď sa Život mrví Keď plaz nám jazyk vyplazí .

Drahoslav Mika

fejtóny, aforizmy, básničky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,677
Celková čítanosť: 7783958x
Priemerná čítanosť článkov: 2908x

Autor blogu

Archív