Aňurka

17. januára 2014 05:45, Prečítané 2 964x, Drahoslav Mika, ĽUDOVKY

Raz leje a raz je spara,
List za listom kalendára
Otáčame, jak sa patrí –
Hrdo stoja naše Tatry.

Deň za dníčkom… júl sa kráti…
Radšej plávky ako šaty
Mal by človek natiahnuté.
Ventilátor v Papyruse

Vodu morskú nenahradí.
Ani bazén zo záhrady…
No aj v tomto počasíčku
Pozabudnúť na Aničku

Bol by hriech bez odpustenia,
Lebo ona, mladá žena,
Deva v plnom rozkvete,
Túži nielen po lete…

To však iba manžel cíti,
Aj psíček, keď na pažiti
Tešieva sa zo života.
Do uší už pchá sa nôta,

Čo vzdať hold chce menu Anna.
„Živió“! -zaznieva od rána.
Štrng pohárov, makovníky…
Na chvíľu od elektriky

Odtrhnúť sa manžel musí.
Plné stoly i obrusy…
A z ľudského pohľadu
Anička tú náladu

Prenesie do Papyrusu.
Lebo aj tam, len tak zbrusu,
K jubileu veľkú pusu
Kde-kto má tiež nachystanú.

Anku, Aničku či Annu
Dnes kol´ srdca teplo hreje.
Koláčik dá i naleje
Vínka kvapku na náladu.

Povahu má ešte mladú…
Načo slová, načo reči?
(Pri tých vždy sa vypiť svedčí.)
Nech v spojení s prírodou

Má vždy plno dôvodov
K optimizmu životnému.
Za pultom nech nemá trému.
A zdravíčko nech jej slúži.

(To je viac, jak zopár ruží.)
V rodinke nech vždy sa teší.
A nech trpí na dereši,
Kto by jej snáď ublížil!

Ona nech má v srdci lásku,
Úsmev ako na obrázku,
V očiach, v duši iba nehu.
Anjel strážny nech je v strehu –

Všetko zlé nech odháňa.

Ja už končím…
A piť budem,
Ak vydržím,
Do rána!

To som sa dnes natáral…

D r a g o 26072010

Spravodajstvo