V ňedzeľu večureň
Skoňčila v kosceľe.
Pohašiľi švički,
Zamkľi na kľuč dzvere.
Paradne dzivčata –
Jednej rovňi šicki,
Po valaľe išľi,
Trešľi še jim cicki.
Jedna druhu šumňe
Za ruku trimaľi.
Na mosce nad jarkom
Tancovac začaľi.
Kruciľi koľeso –
Karičku ľudovu.
Stare babi takoj
Dostaľi še k slovu.
Šidaľi pred chiži,
Poohovarjaľi…
Narobiľi pľetkoch
Na štiri valali.
Bo čim starša baba,
Tim ma jazik dluši.
Do každej glupoti
Zamišac še muši
Jak mišajvariška…
Co už zos takima..?
Babski jazik aňi
Koň bi ňeutrimal.
Na hlave chustočka,
Za pľecami chustka,
Široki kabati,
Cifrovana bľuzka,
Pod kabatami še
Nošiľi biloti.
Sušedi še mohľi
Povadzic pres ploti.
Až pozňejši prišla
Gu nam mini moda.
Pre šumne koľena
Ňejedna še oda.
Može kratka sukňa
Stari babi zlosci.
No chlopoch to ceši –
Naj oko ňeposci!
Varkoči še pľetľi,
Aľe ľem pres tidzeň.
V ňedzeľu na omšu,
Žebi valal vidzel,
Vlasi rozpuščene
Šumňe doširoka.
Ňejedna tak padla
Parobkom do oka.
Priparadziľi jich
S čatom, zos herpinu,
Z americku mašľu,
Chto tam mal rodzinu.
Chto ňemal, ta kupil
Od takich, co maľi.
Co tidzeň inakše
Farbi še štridaľi.
Rozvijal še valal,
Meňiľi še časi.
Ket še moda meňi,
Meňa še i vlasi.
Ňejedna gadžovka,
Žebi bula paňu,
Vimeňic mušela
Koňťu za trvalu.
Pri jarku v Kašiňe
Zrucila kabati,
Oštrihala vlasi
A obľekla šati.
…………………….
V ľece po diždžiku
I mlade i stare,
Chto mal nohi zdrave,
Bežel na kozare.
Do košara nožik,
Proci hladu chľeba.
V ľeše še za kračkom
Da spravic potreba.
Braľi me zapachi,
Braľi paňski hubi…
Kurčatka, mašľeji
Rošľi popod dubi…
Pečarki še tedi
Bars ňerachovaľi.
Virošľi fšadzi tam,
Dze kravi nasraľi.
Pod viňicu rošľi
Bars smačni gestiňi.
Bulo i pre ľudzi,
I pre dzivi šviňi.
………………………..
Maľi me na dvore
Staru berekiňu.
Ňigda bi jej koreň
Mabic ňevihinul.
Baľi še, že spadňe
Na chižu, na droti…
Zocaľi ju chlopi,
Ňichto ňebul proci.
Šidzemnac metrovu.
Rok me ju prataľi.
Motorovu pilu
Me išče ňemaľi.
Jeden pňak z ňej ostal
Pred chižu na dvore,
Žebi ňetrebalo
Furt ucekac hore –
Na štrechu verandi
Vikrucac antenu,
Šteľovaľi me ju
U pňaku šturenu.
Perši televizor
Bul na školskim pojdze.
Ňeurekom ľudzi
Na tot pojd še vojdze…
Chodziľi me patrec
Hokej, kino, spravi…
Puščil nas raditeľ,
Šak narod zvedavi.
Trimaľi me doma
Biloho psa Zoru.
Merkoval na chižu,
Na dvor i komoru.
………………………
Povadzic še muša
Jedna z druhu babi.
Sušeda sušedu
Ľem tak ňeochabi.
Starčilo, že kurka
Pod plotom hrabala.
Oheň bul na štrechoj,
Vojna še začala.
I toti starši še
Pobiľi dakedi –
Ket cudzi chodziľi
Gu nam na ohľedi.
Pri hudakoch še to
Običajňe stalo.
Parobci še biľi
A dzivče plakalo.
………………………
Draha plana bula –
Dze riňče, dze mlaki…
Obriskal nam motor
Geročki, ceplaki…
U žeľeznim skľepe
Maľi kľinci, šrubi…
Hrački me chodziľi
Kupovac do Ľubi.
A do Visvadera,
Co do kuchňi treba –
Cukerľiki, muku,
Komišňičok chľeba…
Skubaľi še huski,
Pire še paralo,
I rendar prechadzal
Dakedi valalom.
Voz mu koňik cahal.
Peňežmi ňeplacil.
Za stare geroki
Daval ženom grati,
Karperec pre dzeci,
Do kuchňi, co treba.
V pijatok u pecu
Pekľi baba chľeba
Naraz na dva tižňi.
Ňigda ňebul tvardi.
Zapiľi me s cmarom,
Oľizaľi gambi.
Trimalo še maslo
U cmavej pivňici.
Ňebuľi chladňički,
Ňebuľi chemici…
Na žimu kapusti
Naložiľi bačku.
Kľučik od obisca
Ľežel na oblačku.
Dajak še ňebaľi,
Že živaňe pridu.
Ňichto ňeukradňe
Od čľoveka bidu.
Ňe každej gazdiňi
Kurčata trebalo –
Dakedi pod kvoku
Bulo vajec malo.
Žebi ňechodzila
Kvočaci po dvore,
Okupaľi kuru
U vodze v lavore,
Abo ju topiľi
U hordove z vodu.
Až ket dokvočela,
Dostala šľebodu.
Inšak bi patreľi
Ňeška na gazdiňu –
Obviňiľi bi ju,
Že tira hiďinu!
……………………….
„Harčki platac, drootovááác!“
Prichadzal i drotar
Raz za dlušu chviľu.
Kohucik v zahradze
Polamal leliju.
Poplatal kajstroni,
Podrotoval harčki.
Karmiľi ho ľudze –
Hosc ňešmel buc lačni!
Piščalku zos bľachi
Zmajstroval pre dzeci.
Aňi še ňevidzi,
No čas frišno ľeci…
Kociľi še ovci,
Ceľiľi še kravi.
Ľudze maľi pohib
A narod bul zdravi.
Za pastira Cigan
Zjednal še na valal.
V ľece rano kravi
Na luki vihaňal.
Stalo še, že z veľkom
Ňedal sebe radi.
Veľk do kozi skočil,
Pastir še zosmradzil.
„Idu kravi z poľa,
jedna ňema roha,
a bujaci maju,
ta nas poterkaju.“
Na šparhece lokši
Sobotu mac pekla.
S kapustu hičkoši,
Z makom bula krepľa,
Z lekvarom rezanki,
Šuľkanci z brezľami.
To buľi recepti
Našej starej mami.
Stani še stavjaľi
Z pokrovcoch, z plachcini.
Večar s pomijami
Karmiľi še šviňi.
Šporovac trebalo,
Doba bula chora.
Samohonka sama
Cekla do lavora.
„U ˇZorovcoch v každim domku
Varja ľudze samohonku.
A žandare še čuduju,
Čom to chlopi mulatuju.“
Na dvore bodvana
Stala polna vodi.
Okupac še dzecom
V ľece ňezaškodzi.
Dreveni bul budar,
Stal na koncu dvora.
Japan papir našľi
Me ľem u dochtora.
Novinki me maľi –
Pravdu, Pracu, Smenu…
Počitac še daľi,
I spravic higjenu.
Pohužvaľi me jich,
Tarhaľi na zdrapi.
Od šľivčanki sračka
Bars skoro ulapi.
Ket še lekvar varil,
Šľivki še ščikaľi.
Na dvore pod kotel
Drevo prikladaľi.
Mišala rodzina,
Pomohľi sušedzi.
Od rana až do cmi
Pri kotľe še šedzi.
Šľivčanka – to lekvar,
No išče ňehusti.
Z rozvarenich šľivkoch
Raz – dva ric popušči.
Maľi me viňički,
Na ješeň orechi,
Cahalo še hrozno
Ľudzom popod štrechi.
Belave firciki
Višeľi pred chižu.
Mi jabluka, hruški…
Koňi repu hrižu.
Banani ňerošľi,
Aňi pomaraňči.
Durkaľi podkovi,
Klopkaľi bokaňči.
Podbijaľi talpi –
Bľaški nam čerkaľi.
Za cudzima džadmi
Šicki psi brechaľi.
……………………….
Za dluhich večaroch,
Ket še pire pare,
Vidumaľi pre nas
Prezivku – Metľare!
Rošľi u nas verbi,
Ta to može zato.
Pozmita drapačka
I šmece i blato.
A našich sušedoch
Volaľi Prusaci.
Co valalu prischňe,
To še už ňestraci.
Spraviľi nam ribňik –
Štiricec hektari.
Kupaľi še ľudze
I v ľece, i z jari.
Mi, co šikovňejši,
Lapaľi me kapri.
Fšadzi pitľačeňe
Gu folkloru patri.
Prichadzaľi ľudze
Z calej okoľici.
Na uhľu še pekľi
Čutki kenderici.
„Kenderička na draže,
Mac še ľubic ňekaže.
Kenderičku zožňeme,
A ľubic še budzeme!“
Daco še pojedlo,
Daco še popilo.
Voda nas chladzila,
Slunočko švicilo.
……………………….
Hutorja, že oheň
Očiscuje hrichi.
Na Šickich svatich ma
Temetou buc cichi.
Ľudze še tam modľa,
Švički paľa, stoja…
Robiľi me fakľi
Z parafinu, z loja…
Pri každim križiku
Nakvapkano polno.
Znaľi me, že z hroboch
Kradnuc ňešľebodno.
Zakazani ovoc
Smakuje najľepši.
Valalski šintir še
Ňigda ňepoľepši.
Ostatki zo švičkoch,
Pokeľ meke buľi,
Pchaľi me do šiški,
Naj še z ňej zakuri.
Fakľa zahorela,
Šiška zadimila.
Ňevirovna še jej
Koscelni timijan.
…………………..
Cali život na nas
Osud batoh pľece.
Roztraciľi me še
Po tim širim švece.
Zostarľi nam kosci,
Dzeciska i vnuci –
Jeden še naverchu,
Druhi dolou kruci.
Preceklo bars veľo
Vodi u Kašiňe.
Ňič ňetrime večňe,
Šicko še pomiňe.
Ňezname o sebe,
Chto dze še strimuje.
Spomjenki zostaľi –
I to še rachuje…
Podajedni ľeža
Kuščik od Lazarki –
Zospodku pachaju
´Zorovski fijalki.
Ňič še ňeda robic –
Každoho to čeka.
Zato sebe važne
Živoho čľoveka!
Krátky slovník veľkoozorovčiny:
mišajvariška – človek, ktorý sa do všetkého mieša
chustočka – šatka, vreckovka
chustka – väčšia pletená šatka
kabati – sukne
biloti – spodné biele sukne
čat, herpina – ozdoby do vlasov
gadžovka – dedinská žena, roľníčka
koňťa – účes vydatej ženy
paňi – žena, ktorá sa neobliekala „po valalski“
diždžik – dáždik
kozare – huby
zapach – hríb
paňska huba – muchotrávka cisárska
mašľej – masliak
gestiňa – gaštan jedlý, strom aj plod
berekiňa – pagaštan konský, strom aj plod
riňče – štrk, drvený kameň na cestu
geročok – sako, kabátik
žeľezni skľep – domáce potreby (obchod)
Ľuba – hračkárstvo (v Sečovciach)
U Visvadera – obchod vo V. Ozorovciach
rendar – handrár, vykupoval staré handry
grati – kuchynský riad
karperec – náramok
harčok – hrniec
hičkoši – halušky
krepľa – šiška, pampúšik
japan papir – toaletný papier
viňički – ríbezle
belave firciki – modré strapce
talpa – podošva
bľaška – pliešok
čutka – klas kukurice
šľivki ščikac – odkôstkovať slivky
drapačka – prútková metla
temetou – cintorín
batoh – bič
Kašin – potôčik za V. Ozorovcmi
Lazarka – miesto medzi cestou a cintorínom
fijalki zospodku pachac – voňať fialky odspodu (byť pochovaný)
Venujem všetkým tým,
S ktorými som strávil svoje detstvo
Vo Veľkých Ozorovciach 1955 – 1971
D r a g o 14102013 – 13032014
Celá debata | RSS tejto debaty