Kapitola ôsma, v ktorej je vylíčená idylka letnej lúky.
Nazajtra zas je ako predtým –
Šťastní sú, keď sa uvidia.
Po celý deň im slnko svieti,
Nesie noc smútok na krídlach.
Rovnaká túžba oboch kvári,
Duša sa k duši privinie.
Onehda sladkým bozkom v tvári
Vyniesli Lásku z jaskyne.
Rozplýva jar sa. Leto vchodí.
Príroda jasá v rozkvete.
Sťa prsia visia stromom plody,
V podvetví zrejúc upäté.
Prevlní vánok zlaté lány,
V obilných klasoch vonia chlieb.
Cikády zunia na svitaní,
Šveholia vtáci ostopäť…
.
.
Pasúc sa čriedy mečia – bľačia,
Čo večer cvrček cvrliká.
Zalezie baran do bodľačia,
Poskočí v tráve kobylka…
Zanôtia vlnky pieseň vody,
Šelestí lístie, zašurší,
Zefýros flautu neodhodí…
Leto je pastvou pre uši.
Jabĺčka zrelé samy padzú
Vyprahlej zemi do lona.
Pavúky pradú jemnú priadzu,
Smolou sa chvoja rozvonia.
Mávajú kvety na motýle,
Pestrá je leta paleta.
Odhalí telo dievča milé,
Do vláskov venček zapletá.
Vrhá sa do vĺn Dafnis z brehu,
Na rieky dno sa ponára.
Majú sa ryby pred ním v strehu,
Sálajú lúče z oltára.
Uháša páľu chladná voda.
Plápolá oheň na duši.
Za rúčku vše sa trávou brodia,
Hnevajú roj sa na muší.
Poštípe chamraď rúčky, nôžky,
Zráža sa mliečko, hrudne syr.
Majú sa poloholobosky.
Plazivý pýr sa zapýril.
Objíma bedrá koža lania,
Víno sa mliekom rozriedi.
Hodná je mladosť milovania.
Na Lesbe Láska lebedí.
Miešaný nápoj pijú spolu.
Po Láske smäd sa nehasí.
Pohľadmi kĺžu hore – dolu,
Venčeky kladú na vlasy.
.
.
Ona ho má za Apollóna,
On v nej zrie nymfu z jaskyne.
Teší sa srdce, duša stoná…
Nikdy sa Erós neminie.
V jaskyni nýmf si myjú telá,
Perlí sa voda pramenná.
Na Parnas láska nevyspela,
Uchýli sen sa do tieňa.
V jabĺčku tvár jej Dafnis hľadá:
-Smejivé líčka červené…
Omamná vôňa… čelo… brada…
Kydajú si ho po sene.
-Tmavú máš tvár jak dafné plody! –
Vracia mu Chloé poklonu.
Borovú šušku po ňom hodí,
V úškľabku slová utonú.
Poludním sála horúčava.
Zhrnú sa ovce do tieňa.
Píšťalku k ústam Dafnis dáva,
Na tóny krásu premieňa.
Únava padá na dievčinu,
Do očiek jej sa vkladá sen.
Boh spánku ku jej duši priľnul,
Poláskať by sa s pannou chcel.
Píšťalka tíchne, vánok vanie,
Plavmo sa deve dvíha hruď.
Nedáva Boh sa na pokánie,
Dafnidov pohľad tratí stud.
„Netuší, ako na ňu hľadím,
Očká má jak dve Selény,
Medové ústa dychom sladí,
Malina líčka rumení…
Dotknúť by som sa mohol hádam…
Jemnučký božtek na pery…
Zľakne sa… spýta, čo to hľadám…
Bdiacemi spiaci neverí.“
Uniká cvrček od vtáčika,
Pristane spiacej na hrudi.
Z peplosu hudec zacvrliká,
Cvrlikot Chloé prebudí.
Berie sa Dafnis, že ho zhodí
(Očká si dievča pretiera),
Dotkne sa zľahka vnadov zvodných …
Zmrzne mu úsmev na perách…
Precitá Chloé, s nehou hľadí,
Chlapcovi hlavu strapatí.
Cvrliac si cvrček strunu ladí.
Láskou je Život bohatý.
.
.
…………………………………..
Zefýros – západný vietor
Dafné – vavrín, bobkový list
Parnas – pohorie na J pevninského Grécka, sídlo Múz
Víno sa mliekom rozriedí – neriedené víno pili v starom Grécku iba opilci, riedilo sa vodou, niekedy mliekom
Seléna – bohyňa Mesiaca, Mesiac (v Ríme Luna) (Seléné a Endymión)
Boh spánku – Morfeus
D r a g o /podľa Longa/
jeseň 2013 – zima 2014
Celá debata | RSS tejto debaty