Drahoslav Mika

  Kosili lúky –
Sviatok mozoľov oslávený prácou,
Čo utkvel v pamäti detstva.
   
Svet šarvancov bol vtedy veľmi malý …
 
Stvrdnuté chlapské ruky
Zvečera kosy naklepali –
Klep ozýval sa doďaleka
Večerný kuvik zanariekal
A potom ráno
Kosy za rosy
Oslami pretiahnuté
Sa pomaličky dostávali k slovu
Spievali pieseň novú
O lúke dlhej – mori zelenom,
Vyšívanom makmi, nevädzami,
Miestami sa našla praslička …
Kvetov záplava
A ich osud bol spečatený kosou
 
Kosa šla sprava doľava
Tráva chladila rosou
Nohy v bagančiach vyčaptaných starých
Za pásom osla v oselníku
Ponorená do vody
 
Chlapi rojnicu zaujali
Ako kedysi na fronte,
A zbrane – kosy
Si spomínali
Na svoje predchodkyne
V roľníckom povstaní
Na Zemplíne
 
Za chlapmi ženy
S drevenými hrabľami
 
Zahnať sa kosou doprava
Potom švih prudký vľavo
A pritom pätku kosy tlačiť k zemi
 
Ššššš – vih  –  ššššš – vih!
Ššššš – vih  –  ššššš – vih!
 
Slnko už stihlo ukrojiť riadny kus
Zo svojej cesty po oblohe –
Obloha modrá jak Jadranské more
Pod ňou škovránok si svoje piesne nôti
Obláčky povité do belostnej vlny
A teplo ladí kosostruny
 
Šššššš – vih  –  ššššš – vih!
Šššššš – vih  –  ššššš – vih!
 
Líhala tráva v polmesiacoch
Zrosenú trávu máčal pot kvapkajúci z čela
A tá lúka to chcela …
 
Šššš – vih  –  ššššš – vih !  a tak ďalej
Až skoro doobeda
Čakanka bledá
O život
Od strachu sa trasie
/netuší, že raz sa dostane do básne/
 
Trávnice sa tiahnu po tráve
Lúku notami pokrývajú
V hrdlách zlato majú ženy hrabavé
Sukne podkasané ako vlajky vlajú
 
Chvíľami osly z oselníkov
Chcú tiež byť vypočuté
Veď ináč načo by tu boli, že?
Nuž teda osla plechovú kosu olíže
 
Konečne pauza na kus reči
Aj posilniť sa veru treba:
Slaninka kúsok domáceho chleba,
Kalíštek načierno vypálenej …
A voda chladná z krčahu abo čutory
 
Lúka je ostrihaná na ježka
 
Skosenú trávu baby
Nakladali na koštráby

……………………………….
 
Dnes staré dobré kosy
Nahradili motory
Na mestskej lúke čo revú zrána
Pravdaže – pod oknami
Už novú pieseň hudú
Revú a revú ako potvory
Vo filmoch z Hollywoodu
A rania dušu nevyspatú
 
Skosená tráva prská na všetky strany
/na politické kašle/,
nečuť škovránka
či iné spevné vtáča
/Kde sú tie časy zašlé …?/
Lúka zostáva ostrihaná
Tentokrát na pankáča
 
Len zopár vrán tu po červíkoch snorí
dnešný kosci s kosačkami kašlú na čutory –
Možno by ich v dnešnej dobe priviedli do hriechu
Prestávka je každú chvíľu
Kosci sa chladia pivom – z plechu.
 
A tak to ide zopár dní …
A kým tú lúčku dokosia,
Už nová tráva rastie –
  
Akoby som ja o nej len
Mal písať svoje básne.
  
                                                             ( Na ceste z poľa )
  

                                                                     ( Na dvore )
 

                                                                     ( Na lúke )
 

                                                              ( Oddychujúce devy )

     
ilustroval: maliar Zemplína – Teodor Jozef Mansson      
 
 
predošlý článok ……………….. nasledujúci