O hodinu neskôr.
Pivopitie je v plnom prúde, rovnako ako aj jeho filtrácia cez obličky, v župe Zemplínskej zvané aj pokrutky. Maťo Kliešť sa snaží otvoriť fľašu rumu. Poláme tri vývrtky, nakoniec ho to prestane baviť a odsekne hrdlo fľaše valaškou.
SUROVEC: Nemiešaj, bude ti zle.
MAŤO KLIEŠŤ: A komu je dnes dobre?
JANO KRAVINEC: (Bádajúc, že zbojníci sú namäkko) Chlapi, veď ma už
preskúšajte. Aspoň z ústnych. Nech som si konečne
na istom, či ma do stavu zbojníckeho prijmete alebo nie.
Nech tu s vami čas nemárnim podaromnici. Veď sú aj iné
bandy. Lebo ak ma vy neprijmete, dám sa k opozícii.
Aj developeri o mňa javia záujem.
MIŠO ILČÍK: Tak dobre. Chlapi, kto sa hlási do komisie?
ZBOJNÍCI: (Súc vyhladovaní) Ja! Ja! Ja!
MIŠO ILČÍK: Ale dôrazne vás upozorňujem, že komisia dnes žiadne
chlebíky nedostane. Ani meltu.
ZBOJNÍCI: (Sklamane) Tak ja teda nie. ..Ani ja. Ani ja….
MIŠO ILČÍK: Takže zase je to na mne. Určujem skúšobnú komisiu pre
ústne prijímacie skúšky z dôvodu prijatia či neprijatia
(čo sa nehodí, nevyslovte) civila Jána Kravinca do
poctivého stavu zbojníckeho Družiny hornouhorského
zbojníka Juraja Jánošíka hrdiaceho sa titulmi Zaslúžilý
zbojník a Hrdina feudálneho ničnerobenia. Komisia bude
fungovať v zložení (kvôli utajovaným skutočnostiam čítam
bez hodností) Mľandriak, Gajdošík, Surovec.
SKÚŠOBNÍ KOMISÁRI: Tu! Tu! Tu!
MIŠO ILČÍK: A kdeže by ste boli, keď pivo aj rum je práve tu..?
Adept KRAVINEC, máte nejaké výhrady voči
vymenovanej komisii, prípadne iné návrhy či pripomienky?
JANO KRAVINEC: Úctivo prosím veľactenú
komisiu, aby zobrala do
úvahy môj mladý vek a z toho
vyplývajúcu neskúsenosť,
a hlavne aby sa nedopustila
procesnej chyby, lebo tie sú
v čuleky v zemi hornouhorskej, teda mojej vlasti, v móde.
Iné návrhy ani námietky nemám.
MIŠO ILČÍK: No, aj bez toho ich bolo dosť. (Šepká Janovi) A chvíľami
nezabudni naliať komisárom aj zo svojej fľaše. To oni
dokážu veľmi oceniť a už neraz malo aj rozhodujúci vplyv
na ich psychický stav.
(Ďalej nešepká) Tak odstúpte od súdka a pristúpte k veci.
Skúšky sú verejné, takže ostatní môžu počúvať. Žiadam o
disciplínu a – nenašepkávať ani gestami nenapomáhať.
Teda – zahajujem preskúšanie.
MĽANDRIAK: Povedz, Janko, čo vieš o použití zbrane, konkrétne valašky,
a jej takticko – technických dátach?
JANO KRAVINEC: (Naleje komisii po poháriku) Tak… Valaška slovenská, typ
VS-1717 pozostáva z dvoch častí. Z poriska a obuchu.
Používa sa pre boj a ničenie živej sily nepriateľa zblízka.
Za účelom zaťatia do stromu sa môže hodiť i z väčšej
vzdialenosti. Dosek valašky je do troch metrov a dohod a
dolet aj do šyridsiatich. V dobe mieru tam môže byť
zaťatá vždy, aby sme ju dlho nehľadali a aby sa nestratila.
Ak zbojník vstúpi s valaškou do krčmy, zatne ju do trámu,
a ak nemá v krčme zaťatú sekeru, môže piť na valašku.
Valaška má tú výhodu, že nevybuchuje a zbojník nemôže
prísť jej príčinením o prsty, ledaže by mu ich niekto odťal
Treba však pamätať na jedno – ak boh dá, aj valaška
vystrelí…Ale to už by bol boj zdiaľky.
ZBOJNÍCI: Bravó! Bravó! Opakovať!
GAJDOŠÍK: Pekne si to povedal. Až na jednu drobnosť – pomýlil si si
valašku s motykou. Ak boh dá, vystrelí motyka. No a hádam
by si nešiel valaškou krumple kopať.
SUROVEC: Prejdime k druhej otázke. Z taktiky. Čo napríklad taká téma
Prepadnutie grófa. (Ale najprv nalej.)
JANO KRAVINEC: (Splní požiadavku). Tak teda…
Grófov nikdy neprepadávame, ak nemáme aspoň
trojnásobnú presilu alebo veľký hlad, najmä nie tých, ktorí
majú poslaneckú či diplomatickú imunitu. Pretože keby
nebolo grófov, nemala by chudobina na koho lopotiť a po
rozume by im chodili iba samé somáriny, napríklad sex,
v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k ich premnoženiu.
Alebo nedajbože by z nudy vyvolali vzburu či revolúciu,
grófov by odstránili a zbojníci by nemali koho zbíjať.
Iba rozdávať – to by bolo komu. Ak ide gróf peši, sám a
neozbrojený, stačia na neho aj nenabité či detské pištole
na kapsle či na vodu, lebo grófi sú vo všeobecnosti
nechápaví a raz-dva sa vzdajú, len aby neschytali po
papuli. Vzdavšieho sa grófa oberieme o finančnú
hotovosť, šperky, zlato, a až budú vynájdené kreditné
karty, tak aj o tie. Potom zistíme, či má gróf niečo na
zjedenie. Pálenô neodoberáme, aby si grófi nemysleli,
že nemáme, a že sme odkázaní iba na nich. Ak nás
gróf naserie alebo odmietne platiť za ochranu,
vylákame ho pod zámienkou pikniku do poľa a medzitým
mu vypálime zámok. Ak gróf nie je právoplatným vlastníkom
kaštieľa, vypálime mu rybník. A ak nemá ani rybník, tak ho
aspoň pošleme do riti, aj keď je nám jasné, že gróf ta
nepôjde, a v tom je práve zmysel feudálnej demokracie.
Prípad odložíme ad acta, a až si gróf niekedy kaštieľ
postaví sedliackymi mozoľmi, vypálime mu ho, keď to
bude najmenej očakávať, napríklad v čase povodne.
V prípade požiaru sa môžeme zamotať medzi ľud a
spolu s ľudom hasiť, čím odpútame od seba pozornosť-.
Poznávacím znamením nášho človeka bude to, že si
pripáli fajočku uhlíkom z prebiehajúceho požiaru. A hlavne
musíme všetko narafičiť tak, aby orgány trápne v trestnom
konaní zistili, že gróf si zámok podpálil sám pri pálení
slivovice, a to z dôvodu, aby obral poisťovňu o poistné.
MĽANDRIAK: Stačí, odpoveď je vyčerpávajúca.
D r a g o
(P o k r a č o v a n i e )
ilustrácia: M. Stano – Bratislava
Celá debata | RSS tejto debaty