Čo bolí, to prebolí,
nechodím už do školy –
podľa popradského zvyku
vysedávam na Luníku.
Nepestujem cyklotriál –
Rum – to je môj materiál.
Nenapijem sa ja koly –
od koly nič neprebolí.
Nechcem tonik, nechcem sprajt –
pivo je môj kamarát.
Čo bolí – to sa mi prieči.
Pivo s rumom všetko lieči.
Veď dnes vie už celý boží svet –
Imidž je nanič – počúvajme smäd!
Čo bolí, to prebolí,
nelej mi rum do koly.
Na kolu ja zhora kašlem,
preto píšem túto báseň –
na oslavu piva, rumu…
(Ej, keby tak stál korunu!)
Hlt za hltom – log-log-log
Nepitve ma patológ.
Čo bolelo, prebolelo,
pivo pitve moje telo
na balkóne na Luníku,
odkiaľ domov niet úniku.
Priateľský tu vládne duch –
Jak na h…. veľroj múch.
Čo bolí, to bolieť bude,
máme ešte pivo v sude.
A aby bol dáky fígeľ –
načapujte ešte krígel!
Do riti aj s Mirom Nogom –
Piť budem dnes s patológom.
Vystaví mi potvrdenie…Bárs,
že som zomrel ako chlap – na AIDS!
Nie na zuby, keď mi liezli mliečne –
Dvoril som že jednej švárnej slečne.
Bez ostychu na Luníku kričím: –
Chorobu mala tá slečna …nákazlivú.
Čo bolelo, dávno prebolelo –
Rum je môj duch, pivo moje telo!
Venované balkónovým
lunikárom len tak z ničoho nič.
13052002 / D r a g o
ilustračné foto zdroj: http://flog.pravda.sk/simafoto.flog?foto=190566
Celá debata | RSS tejto debaty