Čo ráno zaklopem na okno Prírody.
Čo ráno nový deň Vesmír nám porodí.
Čo ráno rodí sa, navečer umiera.
Okno je kulisa vsadená do perál.
.
Hranaté, okrúhle, farebné vitráže…
Záleží na uhle, čo sa nám ukáže.
Drevené, eurené, špinavé, umyté…
Zjaví sa znamenie do rosy vyryté.
.
Do chyžky, do vily svetielko prekuká.
Víly si uvili z oblakov pavúka.
Okenné vagóny, autenie s oknami…
Z okna sa vykloní pasažier neznámy.
.
Hľadíme na hviezdy cez strešné výzory.
Auróra rozbrieždi nebosklon za zory.
Striebornou paletou mráz okno okvetí.
Bodliak je za vetou, súkvetie v súvetí.
.
Cez okno do Sveta lákajú diaľavy.
Zmietaná Planéta v Slnku sa roztaví.
V daždi sa rozleje Modrá Zem v kaluži .
Slapy sú pereje, žena sa nevzmuží.
.
Oči sme nazvali oknami do Duše.
Život je pomalý, kým ho pes nekúše.
Od očných uhlíkov vzbĺkne plám na Duši.
Život mi unikol, plakať sa nesluší…
.
D r a g o 25-26072014
Celá debata | RSS tejto debaty