Drahoslav Mika

O celé štyri  hodiny neskôr

Chlapi vešajú mokré košele a hune na kríky, aby sa vysušili, lebo slnko už riadne poskočilo na oblohe a pripeká. Ležia na zemi len tak, hornú časť tela nastavia slnečným lúčom, aby sa trochu opálili, tí, čo majú svetlejšiu pokožku, sa natierajú údenou slaninkou. Kto chce chytiť bronz rýchlejšie, natiera sa anglickou slaninkou, lebo tá je viacej začmudená  rozmanitými karcinogénmi. Po zemi sa plazia dažďovky, v pozadí tancujú víly, lesné žienky, vlci a Kevin Kostner. Aby to malo lepší šmrnc, tancujú odzemok. Vrabce na stromoch čvirikajú, ďatle vysielajú svoju morzeovku, kukučky znášajú vajcia do cudzích hniezd, iba straky kradnú ako straky. 

Lesný rozhlas dáva na vedomie:

„Pozor, pozor, mimoriadne hlásenie. Veľmi intenzívne sa hľadá Juraj Jánošík z Terchovej, poddaný grófa Andrássyho, obávaný zbojník, v kolektíve pospolitého ľudu občas, najmä po zboji,  obľúbený. Na jeho hlavu ani brucho nie je vypísaná žiadna odmena, pretože grófska kasa zíva prázdnotou, čo je aj dôvodom pátrania po menovanom. Menovaný Juraj J. si z grófskej kasy požičal väčšiu hotovosť a stravné lístky, ktoré až do súčasnej doby nevrátil. Kto by však drábov či pandúrov k Jánošíkovmu zlatému pokladu priviedol, dostane päťadvadsať palíc na dereši, a to čím skôr, kým palicovanie nie je považované za týranie a nie je zakázané zákonom našej slávnej monarchie.  Jánošíkov poklad  musí zostať nedotknutý na svojom pôvodnom mieste kvôli ľudovým povestiam.  P.S. Práve zasadá hornouhorský snem. Hľadajú sa dobrovoľníci za účelom vykonania defenestrácie, pretože na rozdiel od Kráľovstva českého konšelského Horné Uhry s týmto fenoménom skúsenosti nemajú. Upozornenie pre Cigánov a niektorých Rómov: Defenestrácia a interrupcia sú dva rôzne pojmy spolu nesúvisiace, a ak, tak iba tým, že obidve majú na konci CIA. Viac vám oznámiť nemôžeme kvôli ochrane osobných údajov. Ešte jedna mimoriadna správa z ministerstva financií. Našiel sa prázdny pugilár. 

Kto by mal záujem naplniť ho, nech sa prihlási na najbližšej psychiatrii. Vlasť mu to nikdy nezabudne. Tak nám Pánboh pomáhaj!

ZBOJNÍCI:                  (Z polospánku) Pánboh vyslyš. 

                                   (Preberajú sa z posledných driemot a čo najviac sa snažia 

                                   zapôsobiť hladným, smädným a slušným umeleckým 

                                   dojmom.)

JANO  KRAVINEC:    Ktovie, či náš Ďurko je ešte medzi živými…

UHORČÍK:                 Ja si myslím, že žije. Aspoň v srdciach ľudu. Takí ľudia 

                                   nezomierajú. Takí žijú ešte veľa rokov po smrti. Až kým 

                                   si ľud nenájde iného zbojníka, ktorému naletí.  

JERGUŠ CHLAPIN:   Alebo kým si iný zbojník nenájde ten dôverčivý a 

                                   (s)prostonárodný ľud. 

GAJDOŠÍK:                Možno niekde filmuje… možno s Poliakmi… ukradnúť nám 

                                    ho chcú, nášho Jurka… (Utrie si falošnú slzu)

ATTILA:                      Ja si myslím, že pri Zuzane bude Vraj fontánu stavajú.

MAŤO  KLIEŠŤ:         Nie, Zuzanu poslali do Perzie piesok preosievať a Ďuri 

                                    nemá vízum.

MIŠO  ILČÍK:              Jano Kravinec, veď ty máš za zbojnícku úlohu vypátrať 

                                    miesto jeho pobytu. Vari si nezabudol?

JANO  KRAVINEC:     Nie, kdeže, veď to mám za ušami fixkou zapísané, ľaľa 

                                    (Ukazuje). (Roztúžene) Uvidieť Jánošíka a zomrieť! 

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Len ty nezomieraj. Nestojí ti za to. A navyše – vieš ty, 

                                    koľko dnes stojí taký pohreb?

JANO  KRAVINEC:     Neviem. Koľko? 

TUROŇ-ZBOJNÍK:      Neviem. Ale pre každý prípad sa dám spopolniť. A nech 

                                    ma rozptýlia nad Nízkymi Tatrami.  Za života som ja iných

                                    rozptýľoval, nuž nech po smrti oni mňa.

RUDI  OŠTINOHA:     Prečo nie nad Vysokými?

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Vo veľkých výškach sa mi krúti hlava. Nezniesol by som

                                    ten pohľad do doliny.  

MAŤO  KLIEŠŤ:         Ale na druhej strane by si ako na dlani uvidel celé Horné 

                                   Uhorsko na dne. To sa doteraz nikomu nepodarilo. Iba na 

                                   mape.

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Tak ja si to teda ešte rozhútam. 

MIŠO  ILČÍK:              A ja veru na pohrebe ušetrím. To aby vám viacej na kar

                                   zvýšilo. 

MĽANDRIAK:             A to už ako?

MIŠO  ILČÍK:              Keď budem cítiť svoj koniec (Iný koniec, nie ten, ako vy 

                                   myslíte!) , pôjdem do lesa ,aby ma tam dačo zožralo. 

FERI OŠTINOHA:     Mňa už teraz mrle žerú.

KUBO  BLCHA:         A mňa blchy. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:    Ani sa nečudujem – s takým menom…

KUBO  BLCHA:         Meno moje nechaj na pokoji. To je pseudonymum. Také 

                                  umelecké. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:    A akože sa vskutku voláš?

KUBO  BLCHA:         Ľudovít Ploštica.

TUROŇ-ZBOJNÍK:    Máš pravdu, Blcha je krajšie. A koluje v nej naša, zbojnícka, 

                                  krv.  A kde ťa to napadlo s tým pseudonymom?

KUBO  BLCHA:         V Kassa-vároši, na blšáku. Aj blší cirkus som videl. A ktosi 

                                   povedal, že Jánošík má dukátov ako bĺch. Nuž – nedaj si 

                                   potom také meno. Aj básničku som napísal do môjho erbu: 

                                   Jedna blška, dve blšky / zožrali nám kožúšky.

                                   Tretia blška šušká / ja som bez kožúška. 

GAJDOŠÍK:                A že my, Hornouhrovia obrov nemáme, teda velikánov, 

                                   teda v poézii… Hotový hornouhorský Homér. Raz sa staneš 

                                   maturitnou otázkou. Tú by som chcel vytiahnuť. Ale zatiaľ 

                                   môžem vytiahnuť iba…

UHORČÍK:                 …vtáka z nohavíc…

GAJDOŠÍK:               Fuj, aký si neslušný… Aha… (Vytiahne zo záhrenia fľašu 

                                   borovičky, skontroluje, či je riadne okolkovaná) Lepšia ako 

                                   maturitná otázka. Aj pre magistra sa hodí. (Odpije a necháva 

                                   fľašu kolovať)

ZBOJNÍCI:                 Vivat Gajdošík! Vivat Borovička! 

MIŠO  ILČÍK:             (K Janovi Kravincovi) Tak čo bude s tým Jánošíkom?

                                   Ideš ho hľadať či nie? 

JANO  KRAVINEC:    Neidem. 

MIŠO  ILČÍK:             Prečo?

JANO  KRAVINEC:    Nechce sa mi. Aj sa trochu bojím,. Trému mám. Nemohli by

                                   sme mu radšej zavolať?   

MIŠO  ILČÍK:              (Šepká) Vari si len nevynašiel mobil..?

JANO  KRAVINEC:    No…

MIŠO  ILČÍK:             (Demokraticky) Chlapi,kto je za to, aby Jano Kravinec zavolal 

                                   Jánošíkovi? 
ZBOJNÍCI:                  (Nereagujú.)

MIŠO  ILČÍK:              (Ešte demokratickejšie) Chlapi, kto je proti tomu, aby Jano 

                                    Kravinec zavolal Jánošíkovi? 

ZBOJNÍCI:                  (Nereagujú)

MIŠO  ILČÍK:              Vari ste sa všetci zdržali hlasovania?

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Nie, iba sa nám nechce ruky dvíhať. A okrem toho sme sa 

                                    neprezentovali. A vôbec – kým na tomto oddelení nebude 

                                    mobil s fotoaparátom, hlasovať sa nebude. História by nám 

                                    dala..! 

D r a g o  

(P o k r a č o v a n i e )