Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 27 – tak bobre je keď je zle

O šesť hodín neskôr. Dajme o sedem. Človek nikdy nevie…
 
Slniečko sa usmieva ako mesiačik na hnoji. Turoň-Zbojník sa za chatou skryto napcháva kádéčkom, v zuboch otvorí fľašového lahváča a blažene zapíja. Ostatní zbojníci si lížu labu, Floki plechovku.
 
JANO  KRAVINEC:       Ej, či by som si dal teraz chleba so šmaľcom…

RUDI  OŠTINOHA:       S cibuľkou… trošku soli… 

MĽANDRIAK:                 Aký stará mať v peci pekávali… 

SUROVEC:                    Ja už by som nepohrdol ani slivkovým lekvárom.

                                        A čo – nebodaj umreli… stará mať? 

MĽANDRIAK:                 Neumreli… Ale už mi starou materou neprichodia. 

SUROVEC:                     A to už ako?

MĽANDRIAK:                 Vydedili ma. 

GAJDOŠÍK:                    Hádam – vybabili. Veď ti babkou boli. A veľa si toho 

                                         nezbabil?             

MĽANDRIAK:                  Z hmotných rezerv súdok páleného. A ešte som sa mal 

                                         ujať funkcie poddaného pri kaštieli. Poddaný z povolania.

GAJDOŠÍK:                    Jakživ som o takom úrade nechýroval. Čo ti z neho 

                                         vyplývalo?

MĽANDRIAK:                  Robota na pánskom. 

GAJDOŠÍK:                     A toto ti chýba?

MĽANDRIAK:                  Nuž… veru chýba… Naša rodina mala od pánstva privilégiá.

                                         V pálenici sme robotovali. Tvrdo síce, ale v pálenici.   

SUROVEC:                     Privilégiá… Jasné! To bola taká légia, čo hen z Ríma do

                                         Horných Uhár prišla. Peši. Kolobežky ešte neboli. 

                                         A môjho deda dedo si pomýlil strany a bojoval v radoch 

                                         Dolnouhrov proti Rímskej stolici, za čo ho Ján Jiskra (môže

                                         byť aj ten z Brandýsa) menoval hlavným alkoholikom 

                                         obojuhorského palatína. Preto bol nútený bývať v palatách 

                                         a zaoberať sa palatalizáciou. Neviem, čo to je, asi lízal 

                                         palaty, aby boli čisté… 

GAJDOŠÍK:                    Palatrína, palatrína… Ale v palatríne sa nebýva! My sme 

                                         tam chodili, prepytujem, srať. Poďme k ohňu. 

                                         (Nadvihne pokrievku nad kotlíkom, čumí  a chvíľu chápavo

                                         a chvíľu nechápavo krúti hlavou.) Varíte, varíte?

KUBO  BLCHA:              Varíme, varíme. Voľačo sa ti nepozdáva?

GAJDOŠÍK:                    A čože to varíte? 

KUBO  BLCHA:              Rebierko na Jánošíkov spôsob. Recept je tajný. Je to 

                                         patent horára Gondáša. 

GAJDOŠÍK:                    On vám dal recept?

KUBO  BLCHA:              Nedal. On ho prezradil dedinskej bosorke Dorotke a ona 

                                         zase nám.  

GAJDOŠÍK:                    A to vám ho len tak – mirnix- dirnix?

KUBO  BLCHA:              Tak to teda nie. Zaslúžiť sme si ho museli.   

GAJDOŠÍK:                    Ako?

KUBO  BLCHA:              Oj, sedliak, či si len zvedavý. To sa nehovorí!

GAJDOŠÍK:                    A čo to tam vrie?

KUBO  BLCHA:              Šišky. 

GAJDOŠIK:                    Šišky? Veď šišky sa smažia. 

KUBO  BLCHA:              Fašiangové smažia. Ale toto sú smrekové, borovicové, 

                                         jedľové… 

GAJDOŠÍK:                    Jedle sú jedlé?

KUBO  BLCHA:              Sú, ako vidíš. Ale ja ich vyhadzujem, nechutia mi. Pridáš za 

                                         hrsť diablovho rebra, kopyto z jeleňa, srdce ropuchy, 

                                         trochu blenu, štipku hadieho jedu, miesto korenia môžeš 

                                         použiť medvedí trus, ale musí byť suchý…

GAJDOŠÍK:                    Ja by som sa z toho pozvracal. 

KUBO  BLCHA:              Veď o to tu ide. Tak ťa napne, že na jedlo sedem týždňov 

                                         nepomyslíš, prejde ťa všetká chuť. Vieš, koľko takto 

                                         ušetríme?

GAJDOŠÍK:                    Neviem. Ale cítim, že sa to lieči borovičkou.

KUBO  BLCHA:              Správne tušíš. A neviem to ani ja, ja som na ekonomickej 

                                         nikdy neštudoval. 

GAJDOŠÍK:                    A to rebierko… Jánošikovo… ?

KUBO  BLCHA:              A čo sme, kanibali?  To je zo psa, čo sa volal Jánošík. 

GAJDOŠÍK:                    Lenže ja nie som ani kanisbal! 

JANO  KRAVINEC:        (Stojí pod oknom chaty,  pozerá do skla a holí sa 

                                         elektrickým strojčekom napojeným na bleskozvod, odkiaľ  

                                         čerpá  energiu)

                                         Za búrky som nalapal trochu elektriny, -hovorí čumiacemu 

                                         Nikolovi. U vás také nemáte, čo?

NIKOLA  ŠUHAJ:           Nemáme. My máme na plyn. 

JANO  KRAVINEC:        A to funguje?

NIKOLA  ŠUHAJ:           Nefunguje. Ale plynu máme dosť. Keby ste chceli, 

                                         povolíme kohútik…

JANO  KRAVINEC:        Takže sa vlastne neholíte?

NIKOLA  ŠUHAJ:           Tak nejako. 

JANO  KRAVINEC:        No ale prečo?

NIKOLA  ŠUHAJ:           Nemáme kolínsku… po holení…

JANO  KRAVINEC:        Vari ju nedostať? Či je drahá?  

NIKOLA  ŠUHAJ:            Ale dostať. No škoda ju po holení… My ju pijeme. 

JANO  KRAVINEC:        A nie je vám potom zle?

NIKOLA  ŠUHAJ:          Je. A ešte ako! 

JANO  KRAVINEC:       Tak prečo ju pijete?

NIKOLA  ŠUHAJ:          Aby nám ráno bolo zle. Vy tu, v Horných Uhrách, ten pocit 

                                        nepoznáte…

                                        Bože… Daj, aby to už čoskoro prišlo… 

                                        Hlava treští, ani čo by si ju do obrúče stískal, v papuli sucho

                                        ako v rezidencii samého Lucifera, žalúdok ti až oči vytláča 

                                        z jamôk, a zvracaš, a zvaracaš, a zvaracaš… Zožerieš pár 

                                        kvašákov, vypiješ z nich nálev, a opäť zvracaš, a stále ťa 

                                        suší, hlava sa ti krúti, ani čo by si sa tri dni na ringišpíli vozil,

                                        nohy ťa nedržia, padáš na kolená ostosedem a niekedy až 

                                        ostodvanásť , si pošťatý, smrdíš, ženy sa od teba 

                                        odvracajú, deti na teba prstom ukazujú, vidíš stádo bielych 

                                        myší, hľadáš bielu mačku, s kde-kým sa pobiješ, pohádaš, 

                                        spievaš, či skôr hulákaš, vybozkávaš suseda, s ktorým si 

                                        roky slovka neprehovoril,  v blate sa vyváľaš, tykáš si so 

                                        susedovie sviňou, lebo v nej spoznávaš svoju spolužiačku 

                                        z prvej klasy, bozkávaš sa s vlastnou kozou, rehoceš sa 

                                        bohvie z čoho, všetko sa ti zdá byť smiešne, silu máš za 

                                        regiment pandúrov, z nosa ti tečie krv, z haleny máš 

                                        odtrhnutý rukáv, zarýpeš aj do kozáckeho atamána, jednu 

                                        čižmu si kdesi stratil, si z toho taký naondiany, že by si aj 

                                        vlastnej žene kyticu kúpil, aj keď nie je MDŽ,  a čo je hlavné 

                                        – si smädný, si čoraz  smädnejší, chce sa ti piť, chce sa ti 

                                        piť, a ešte raz  piť… Jedným slovom – siedme nebo…

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Prestaň hypnotizovať, už sa mi sliny zbiehajú, ba priam tečú

                                        ako Pavlovovmu psovi. 

NIKOLA  ŠUHAJ:          Tak je to, chlapi… Už chápete,prečo pijeme ten odekolon? 

JERGUŠ  CHLAPIN:     A to nemáte vodku?

NIKOLA  ŠUHAJ:          Čo je v Byzancii Michal cárom, nedodávajú nám. Vraj pre 

                                        seba nestihajú páliť. 

JERGUŠ  CHLAPIN:     Nech Zaporožci napíšu list Fidélovi. Určite vám pošle.

MĽANDRIAK:                 (Prináša štyri fľaše piva.) Dajte si. Naše – horehronské. 

JERGUĎS  CHLAPIN:  Čapované nemáme?

MĽANDRIAK:                 Nemáme.  To všechno odnes čáp… (Nôti)

JERGUŠ  CHLAPIN:     Ja myslím, že máme, iba sa nikomu nechce súdok 

                                        dokotúľať. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:        Banda lenivá!

NIKOLA  ŠUHAJ:           (Nenápadne sa chce presvedčiť, či je v bleskozvode 

                                         naozaj prúd. Chytí sa drôtu a schytá šlehu, až sa mu v 

                                        očiach zaiskrí a odhodí ho to na dvanásť stôp 

                                        hornouhorských). (Zahreší) Bľaď!

                                        (Potom vyberie zo záhrenia kolínsku Pikovaja dama a 

                                        ponúka chlapov. Fľaštička koluje a  koluje, akoby Detva 

                                        obrov nemala…   či vlastne –  akoby fľaštička dna nemala.

                                        Chlapom chutí a tešia sa na ten pocit, až im bude zle.)
 
 
D r a g o   

( P o k r a č o v a n i e )
 
……………………
hudobná príloha
 
Pijácka Zmes best of 1.

Pocta Čietekovi

02.09.2025

So Smrekom hoviem pod smrekom Ožijú verše, ktoré čítam Gobelín zo slov uplietol Básnikom v noci v hlave svitá .

Fontána bez Zuzany

31.08.2025

Fontána v zime spí a sníva Lístím má nohy prikryté Džavot sa vôkol neozýva Nešumí voda v koryte .

Žena

29.08.2025

Dal som ti pusu nenápadne – Pobozkal som ťa pohľadom Ja zavše takto bozky kradnem Nič iné by som nezvládol .

Americkí vojaci - obrázok vytvorený umelou inteligenciou

Trump: USA sú pripravené navýšiť počet amerických vojakov v Poľsku. Nawrocki má radosť z prítomnosti cudzích vojsk

03.09.2025 18:37, aktualizované: 19:00

Trump vyhlásil, že USA a Poľsko spája osobitné partnerstvo, ktoré je podľa neho silnejšie než kedykoľvek predtým.

Putin, Si, Kim

Rodí sa v Číne nový svet? Si Ťin-pching ukázal Trumpovi priateľov a zbrane. Stretne sa aj s Ficom

03.09.2025 18:07

Veľká diktátorská trojka mohla v Pekingu sledovať čínsku vojenskú a politickú moc. Z lídrov krajín EÚ a NATO prišiel len slovenský premiér Robert Fico.

Čína SR Rusko Fico Putin stretnutie

Putin pripúšťa prijateľné riešenie vojny na Ukrajine, ak „zvíťazí zdravý rozum“. Zelenského vyzval, nech príde do Moskvy

03.09.2025 17:43

Povedal, že všetky formácie ruských ozbrojených síl zapojené do „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine postupujú vo všetkých smeroch.

Drahoslav Mika

fejtóny, aforizmy, básničky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,489
Celková čítanosť: 6645689x
Priemerná čítanosť článkov: 2670x

Autor blogu

Archív