Tisíc a Druhá Noc

21. marca 2016 05:00, Prečítané 3 078x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Na okraj postele sadajú Anjeli –

Vesmír sa vystelie nebeským páperím.

Na okraj postele v priesvitnej košeli –

Odbijú nástenné… Anjel si neverí…

Priletí zúfalý, prisadne na lávku –

Záňadrie odhalí ružovú rozprávku.

O Rajskej záhrade, o hlúpom Janovi…

Arachné upradie koberček ľanový.

Koberček únikov pre tisíc druhú noc.

Cherubín pútnikov nad nocou drží moc.

Tápeme v úlete, telo je bez tiaže –

Krásava na metle za nás sa uviaže.

Letíme… Čo už tu..? Zloba sa velebí!

Ružovú planétu hľadáme v podnebí.

V Ruži je elixír Božieho nápoja –

Kým slzy nevyschli, jazvy sa nezhoja.

Na lúke Pokoja telo má alibi –

Duše sa napoja, ak Anjel neschybí.

V dotyku nevinnom nežného Anjela,

V kolese za mlynom Láska sa zavrela.

D r a g o 08092014

Spravodajstvo