Zhruba o hodinu
Drábi, pandúri, husári a ostatná háveď pozliezavší z koní sa so zbojníkmi navzájom častujú, bozkávajú sa na čelo, tykajú si, pijú pertu, nálada stúpa a réžia si až teraz všimne starú ženičku čupieť v kroví.
ŠIESTY DRÁB: Tak čo, žena, už si hotová?
STARÁ ŽENA: Už… Či nemáš papier, junáčik?
ŠIESTY DRÁB: Papier je dnes drahý, nestačíme ho recyklovať. Tu máš lopúch
(Podáva jej).
STARÁ ŽENA: Ďakujem ti, synku. Nech ti to pánbožko na nemanželských
deťoch vynahradí.
PRVÝ JANIČIAR: (Hodí starkej na šiju povraz, priviaže ju o koňa a chvíľu ju
vláči bosú po bodľačí, ale tak aby si veľmi neublížila. Prvý
janičiar totiž nevie, že starenka je masochistka.)
MĽANDRIAK: (K druhému drábovi.) Kto je to?
DRUHÝ DRÁB: Stará žena. Janičiari ju vláčia so sebou. Majú srandu.
MĽANDRIAK: Odkiaľ je?
DRUHÝ DRÁB: Tuším z Poník. Ak treba, môžeme to nechať preveriť.
Zároveň ju prelustrujeme. Čo, ak spolupracovala napríklad
s Alexandrom Macedónskym? Roky na to má…
PRVÝ JANIČIAR: Dobre vravíš. Z Poník. Boli sme si tam trochu zarabovať, a
ona ti, bosorka stará, v kroví učupená. A spieva si a spieva.
Ako Viktorka pri splave. A vari viete, že spevu na Božom
svete nad slovenský nenájdete… Taký Kuli, bubienky
praskajú… Celá Osmanská ríša kvíli od dojatia… A tak s
babkou máme taký plán – urobíme z nej speváčku. Ak s tým
ovšem bude Ali Paša súhlasiť. Veď nech spieva, nikomu tým
neublíži… Nie?
MĽANDRIAK: A ty, prvý janičiar, kdeže si sa tak pekne po hornouhorsky
naučil?
PRVÝ JANIČIAR: Ani sám neviem,. Mám to v krvi. Raz som sa opil od slivovice,
odvtedy sa to vo mne drží. Turci ti nedajú, prohibícia…Aj
pesničku viem, že Na Kráľovej holi stojí strom zelený. Žeby to
bol dubček? U nás sú iba ďatle, figy. Aj Figuli Gitka bola od
nás.
TRETÍ JANIČIAR: Len nesmie spievať protištátne pesničky. Teda
protimonarchistické. Internacionálu môže, my tomu aj tak
nerozumieme. Najvhodnejší by bolo pre ňu Istanbulské tango
a Turecký pochod.
STARÁ ŽENA: (Prísnym okom, tým čo na psa pozerá, sa zahľadí na Prvého
janičiara. Pomaličky sa k nemu približuje, vrhne sa na neho a
srdcerevúco vykríkne.) Maximilián!!! (Strhne z neho dolomán,
vyšívanú horehronskú košeľu, môže byť z Pohorelej, tielko, aj
turban, lebo si ho nasadil na hlavu namiesto fezu. Objíme ho
okolo šije a bozkáva a bozkáva)
SYNU!!!!!!!
(Zdrapí Prvého janičiara pod krk a fackuje ho po papuli jedna
radosť, až kým ich smrť …ptfuj!… zbojníci od seba
neodtrhnú.) (Medzi tým kričí.) Sopliačisko jeden! Či sa to takto
zaobchádza so starými ľuďmi?! A k tomu s dámami? Ani na
MDŽ si si na mater rodnú nespomenul…!
PRVÝ JANIČIAR: (Chrániac si tvár rukami) Čo si to dovoľuješ?! Či si mi ty
mati, alebo čo?
STARÁ ŽENA: Alebo čo?! Ja ti dám, alebo čo! … Nalejte mi!
SUROVEC: (Naleje starkej za horčičák = pre mladú generáciu: Objemová
miera obdobia rozvinutého socializmu 1 horčičák
= asi 2 deci)
STARÁ ŽENA: (Vypije pohár na ex. Jasné, že jej tam dali vodu, veď len za
triezva čo vystrájala. Tvári sa, akože to nezbadala)
(Odkašle si) Keď Poniky rabovali, syna môjho sebou vzali,
syna môjho v treťom roku, mal on hviezdu – znak na boku.
Ľaľa!! (Odhalí na boku Prvého janičiara päťapolcípovú hviezdu,
na druhom boku sa mu skvie krásny polmesiac, čo znamená,
že janičiar má dvojité občianstvo – Osmanské a hornouhorské)
VŠETCI: Fíííííííííííííííííííha! Hviezda! Ako sa tam dostala?
STARÁ ŽENA: Pri krste. Farár bol zarytý komunista, a takto si svoje ovečky
značkoval. Tetovaním hviezd. Ani čoby Mliečna dráha.
VŠETCI: (Plačú od dojatia… pozor, nie od dojenia)
PRVÝ JANIČIAR: Ešte že šiesty cíp nedotiahol. Mal by som po kariére.
STARÁ ŽENA: Bol aj šiesty. Ale som ho vyzmizikovala. Predvídavosť.
JANIČIARI: (Zborovo) Odpusť, mati, svojmu synu, prevelikú jeho vinu.
Nebudeš už otrokovať, s nami budeš tu…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Píjavať…
PRVÝ JANIČIAR: (Bozkáva matke ruky) Nebudem vás ja, mamka moja ľúbezná,
do Tureckej ťahať, nechám vás ja pekne doma v Uhrách. A
moju žienku aj so synčekom vám privediem sem na krk.
Aj tureckého medu vám navláčim. Alebo nie, ženu si zatiaľ
doma nechám ako rukojemníčku, fúria je to pohanská,
nerozumela by si si s ňou. Ona nemá rada svokry z háremu.
STARÁ ŽENA: Aspoň na zájazd by si ma mohol zobrať. Vraj sa u vás ľudia v
mori kúpu.
PRVÝJANIČIAR: Kúpu, mamka, kúpu – v mori problémov. Taký zájazd, viete vy,
koľko to stojí v dnešnej dobe? A všade samý terorista… Len vy
pekne doma seďte, vnúčatá vychovávajte, ale, aby ste
nepovedali.zaplatím vám pobyt v Aqua City. Môžete sa na
tobogánoch spúšťať.
STARÁ ŽENA: Tak mi aspoň nejaké fotky pošli… z toho háremu. Aj s
eunuchom.
PRVÝ JANIČIAR: Ale…mamka… Aparát vynájdu až o stopäťdesiat rokov …
STARÁ ŽENA: Škoda…
MĽANDRIAK: Fabia…
STARÁ ŽENA: Tak príďte aspoň na dovolenku
PRVÝ JANIČIAR: Ak dovtedy nevymyslia víza. Ak zavedú… prídeme zbíjať.
STARÁ ŽENA: Nuž Boh vám teda žehnaj, deti moje.
TRETÍ JANIČIAR: Allah, mamička, Allah, Allah akbar…
D r a g o
( P o k r a č o v a n i e )
………..
obrázková príloha: janičiar pri Moháči sme to prehrali tatári (pre prípad, že by sa v príbehu objavili)
Celá debata | RSS tejto debaty