O pol hodiny neskôr
Na poľane je trma-vrma, chlapi posedávajú v hlúčikoch podľa záujmových oblastí, bavia sa, smejú, vymieňajú si adresy, odznaky, vlajočky a navzájom sa pozývajú na návštevu do Karpatskej kotliny. Attila a Ištván kŕmia drábske a ostatné kone a mimoriadnu pozornosť venujú malým koníkom. Na chrbtoch koní zabíjajú ovady. Odkiaľsi spoza chaty sem doliehajú tóny piesne Zelená sa bučina, spevom hučí dolina.
ICH VELITEĽ: Ej, málo sa vídavame v ostatnom čase. Ani do krčmy už
nechodievate ako voľakedy, ani na jarmoky…
MIŠO ILČÍK: Starneme, nohy nás bolia, platničky a tak…
ICH VELITEĽ: Aspoň na súčinnostné porady by ste mohli chodiť. Pošlem
vám vétriesku…
MIŠO ILČÍK: Keď my musíme mať súhlas od Jánošíka. Bez neho sme ako
nesvojprávni. Iba on má nedeliteľnú veliteľskú právomoc.
ICH VELITEĽ: Škoda. Už som sa tešil, že spoločne upečieme barana,
zakoleme brava… Pár kusov by sa dalo do odpisu, aj domov
by výslužku každý dostal…Zabijeme jedného a vykážeme
troch. Veď hore nevedia, koľko nôh má sviňa. Z cudzieho
krv netečie. Ešte tak víno…
MIŠO ILČÍK: Chlapi budú proti. Bravčové obsahuje veľa cholesterolu.
ICH VELITEĽ: Tak ich pozabíjame v nejakej akcii.
MIŠO ILČÍK: Vy proti nám chystáte akciu?
ICH VELITEĽ: Kdeže! To by sme si nikdy nedovolili. Ide o takú akciu – akože
nás to vyjde lacnejšie. Zaradíme bravčeky medzi prasaco –
prasačou chrípkou nakazené, panstvu sa to bude hnusiť, a kto
sa bude napchávať naposledy? My! Ten sa bude napchávať
najlepšie.
MIŠO ILČÍK: Iba ak tak. Mňa by také dačo ani vo sne noci svätojánskej
nenapadlo.
NIKOLA ŠUHAJ: A keď sa akcia vydarí, môžete nám na koštovku poslať.
Tlačenku, hurky, klobásky, slaninku, škvarky… Z každého rožku
hot-dog.
ICH VELITEĽ: Nevidím problém. Pošleme vám cez UPC.
NIKOLA ŠUHAJ: Čo môžeme považovať za doručené.
ICH VELITEĽ: Ja tomu neverím… Reklama…
NIKOLA ŠUHAJ: Ako vravíš… Lidi jsou kurvy: Mrdaj, kradou, lžou, šlapou po
kytkách, trhaj broukum nožičky, strašej malý děti a ještě si v
autobuse šeptaj! Što vam budu ličiti…
FLOKI: Hav…Hav…Hav… Vŕŕŕŕ´…
MAŤO KLIEŠŤ: Chlapi – máme návštevu. Len sa pozrite, kto k nám prichádza.
Pokoj s nami a zlé preč…
KUBO BLCHA: No to snáď nie je pravda… Hrajruka! Hejtman Hrajruka! On je
to… V plnej paráde… V plnej poľnej… či vlastne V plnej
lesnej…
HRAJRUKA: Ahojte, ožrani!
CHLAPI: (Všetci, lebo všetci sa cítia byť oslovení) Ahoj, abstinent!
MIŠO ILČÍK: Nuž vítaj, hejtmanisko! Zoznámte sa – toto sú naši drábi a tak
ďalej. Kde si sa celý čas túlal? Kade ťa vodilo? Sto rokov sme
ťa nevideli. Už sme si mysleli, že si načisto či našpinavo
skapal. Vrav! Rozprávaj! Máš slovo.
HRAJRUKA: Nuž teda… Na počiatku bolo slovo…
MIŠO ILČÍK: Nemusíš až tak zoširoka. Toto poznáme. Lesného kuráta
nám pridelili. Ale spovedať nás nechodí, lebo mu jeho vnútro
vraví, že i tak sa nepolepšíme a hrešiť budeme naďalej.
HRAJRUKA: Dobre robí…
KUBO BLCHA: On nerobí. Iba spovedá a pije omšové. Niekedy ak sa chce
opiť, trvá omša aj dvadsaťštyri hodín denne. Nám dáva Božie
telo, oplátky, a sám pije víno, teda Božiu krv. U nás sa nedá
prijímať pod obojím, ani keby sme ako chceli.
HRAJRUKA: Oj, chlapi… tam, kde som ja bol, tam by som nikomu z vás
nežičil byť, ani len drábovi.
DRÁBI: (V duchu sa tešia)
CHLAPI: (Vrátane starej ženy) Vrav! … Rozprávaj! Kde? Čo? Kedy?
S kým? Ako? Prečo? Za koľko? … atakďalej, atakbližšie.
(Usadzajú sa okolo hejtmana Hrajruku, niektorí ho
potľapkávajú po pleci)
FLOKI: (Nastraží uši)
D r a g o
( P o k r a č o v a n i e )
Mika baci, mam ku vam prosbu. Vravieva ...
Celá debata | RSS tejto debaty