Večer čo večer v chmúrnom čase
Na krídlach vznes sa Anjela,
Odosteľ posteľ na Parnase,
Nalej mi nektár do tela.
.
Apolón vzkriesi ľúbe Múzy,
Erató úsmev vylúdi,
Ostriebri zlatá struna slzy,
Zo sna sa Luna prebudí.
.
Ožijú spevom tiché lesy,
Rozochvie Lýra Božstvo v nás.
Pegas sa medzi Hviezdy vmiesi,
Vyroní zrnko zrelý klas.
.
Ľúbajú kvety lesné Devy,
Perlí sa rosa v kalichu,
Sypú sa z klasu na zem plevy,
Smejú sa Múzy potichu.
.
Milujú Hviezdy potichúčky,
Upíja Pegas z prameňa.
Dovoľ mi hladiť nôžky – rúčky,
Vtesná sa Láska do žmeňa. .
………………………………………..
.
Večer čo večer márne rojčím,
Nečujem šelest perutí.
Tratí sa Túžba v zaobločí,
V Nebi sa mlieko nemúti.
.
S Orefeom Pieseň Duše ladí,
Súženie lipne na Tieni.
Vrásky mi Hébé nevyhladí,
Jesenný list sa osrieni.
.
D r a g o 01012015
Celá debata | RSS tejto debaty