Studnica Múdrosti

12. marca 2017 05:00, Prečítané 3 078x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Sama sa neskalí

Studnica Génia –

Naraziac do skaly

Vlna sa rozbíja.

Brnkajúc na city

Duša sa rozplače,

Sústo nás nasýti,

Kde pečú koláče.

V splašenom storočí

Hlavy sú zmätené –

Oko sa otočí

Uviaznúc v temene.

Cez penu na pive

Rozum sa presŕka,

Cez reči ohnivé

Siaha sa po guľkách.

Sadajú na koly

Straky i sokoly,

Cudzina nebolí,

Vôľa sa podvolí. .

Plávajú ostrovy

Pod plachtou Pokoja –

Múdrejší od Sovy

Kozy si podoja.

Bubnujú do noci

Tajomné tam-tamy,

Po cudzom ovocí

Myseľ sa omámi.

Nepľujme do studne –

Raz nám smäd uhasí.

Zálivy záludné

Ťahajú za vlasy…

D r a g o 15022015

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 95

24.12.2025

Koniec dobrý – všetko dobré, ale len ak je to dobre zaplatené. . Vidí nie ten, čo pozerá, ale ten, čo chápe. .

Proti srsti 94

22.12.2025

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]

Najnovšie správy