Natiahnem dážď si na pol štvrtú
Suchú nech Dušu ovlaží
Naplní ambrou nočnú jurtu
Fŕkajú kone v zápraží
.
Na mieste Nomád neobsedí
Odlepí stopy od hrudy
Vysiela Vietor na prezvedy
Do Diaľav pohľad zablúdi
.
Na mieste Nomád nerád tápe
Vozataj tiahne k Obzoru
Bezduchý hlivie na kanape
Bezduchých do brázd zaorú
.
Šíra je zem a veľa rohov
Uskočí Obzor spred očí –
Len čo sa Človek o krok pohol
Aj Obzor o krok pokročil
.
Budená Duša neotáľa
Myšlienka v lebke zabrnká
Radí sa Múdrosť Sveta skraja
Zlatý dážď prší zo Slnka
.
Odkotví Nomád koráb zrána
Ukotví opäť k večeru
Krídla sa Túžbe neubránia
Rozlet je šitý na mieru
.
D r a g o 28/29032015
Celá debata | RSS tejto debaty