Na druhý deň ráno.
Odkiaľsi zhora sa ozve zvučka Zákruty. Príroda akoby ožila. Poľanou prejde medveď, ale nikto si ho nevšíma, lebo vedia, že napríklad v Tatranskej Lomnici je to bežný jav. Iba Floki pre istotu ujde na strom. Pod modrou oblohou trilkuje škovránok, ktorý si sem odskočil (poodletel) od žatvy. Nikolovi Šuhajovi sedí na pleci veverička a lúska krížovku. Poniektorí si brúsia valašky, iní zuby. Zbojníci sa tešia, že nemusia na pánske. Každý má dnes voľný program. Mišo od Ilčíkov, Jano Kravincovie a Jerguš Chlapin sedia v tráve a študujú mapu Horehronia.
JERGUŠ CHLAPIN: (Podíde k Turoňovi-Zbojníkovi brúsiacemu valašku)
Počúvaj, Turoň, už dlhú dobu mi vŕta hlavou jedna vec. Už mi
aj dieru do hlavy vyvŕtala, ľaľa (Ukazuje do ucha). Chcem
mať istotu…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nuž veď hej, istota je istota, aj mníška tak povedala, keď
naťahovala šprcku na sviečku. Istota je guľomet… A o čo
ide? (Preruší brúsenie valašky)
JERGUŠ CHLAPIN: Vraj si poznal môjho ňaňku…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nuž veď hej. Zbíjavali sme spolu, na Bludovom vrchu a tak…
Odvtedy som chorý na bludný nerv…
Dobrý chlap to bol. Nebyť Jánošíka, mohol byť on našim
kapitánom.
JERGUŠ CHLAPIN: Vieš, Turoň, všeličo sa povráva o jeho skone… Vraj si mal v
tom prsty…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Jerguško, že ti jazyk neodpadne, tu pred Všemohúcim Diom
(Pozrie sa do neba a prežehná sa) ti prisahám, že to všetko
si navymýšľal ten árizátor Ondrejovie. Písal, čo mu tinta na
pero priniesla. Vari som ja nejaký Gajdošík zradný?
GAJDOŠÍK: (Tvári sa, že nič nepočul.)
JERGUŠ CHLAPIN: A nevieš náhodou, kto to mohol byť?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nuž, všeličo sa medzi ľudom pospolitým šepká. Vraj to
eštebáci, či komunisti… Ale mohla to byť rovnako aj Katarína
Medičejská či gánovský neandertálec. Všetko je vo
hviezdach…
ATTILA: … iba pálenka vo fľaši… (Prechádza s fľašou pomimo)
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nalej nám, Ati, po jednom, keď už si tu poruke.
ATTILA: (Naplní im poháre a odchádza)
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak, Jerguško, dajme si do nosa!
JERGUŠ CHLAPIN: (Zovrie ruku v päsť a vrazí Turoňovi jednu do nosa. Turoňom
to ani nehne, lebo je to tvrdý chlap, ako starogrécka žula)
TUROŇ-ZBOJNÍK: Jerguš, za čo?
JERGUŠ CHLAPIN: Dajme si do nosa – sám si povedal…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Iba ak tak… Vidno, že si zo samoty a nepoznáš hornouhorské
porekadlá… To sme si mali vypiť… No, a ja som si svoje
vypil… Attila, nalej ešte po jednom. A pripíš to na Jánošíkov
účet.
MIŠO ILČÍK: Ozaj,kde len môže byť? Teda Ďuri.
JANO KRAVINEC: Určite mu je samému smutno.
MIŠO ILČÍK: Možno ani vypiť nemá s kým…
JANO KRAVINEC: Zbojník potrebuje priateľa.
MIŠO ILČÍK: A ešte viacej nepriateľa.
JANO KRAVINEC: A to už prečo?
MIŠO ILČÍK: Priateľa neozbíjaš.
GAJDOŠÍK: (Ale nie celkom nahlas.) Oj, či len nie… Len aby bolo o čo.
JERGUŠ CHLAPIN: Ja by som také dačo nedokázal. Ja som veriaci a vyznávam
amorálny kódex budovateľa zbojníckej hornouhorskej
spoločnosti.
HOLUB (VTÁK) (Letí nad poľanou, kým ju nevyhlásili za bezletovú zónu)
HOLUBINEC: (Dopadne na mapu Horehronia)
JANO KRAVINEC: Toto má byť čo?
MIŠO ILČÍK: Podľa všetkých príznakov hovno.
JANO KRAVINEC: Vidím…aj cítim… ale aké:
MIŠO ILČÍK: Holubäcie
JANO KRAVINEC: Koťuha… A vraj posol mieru…
JERGUŠ CHLAPIN: (Ani sa nepostaví, posediačky rozkrúti valašku a tá vzápätí
holuba zasiahne a ten padá na zem)
RUDI OŠTINOHA: Máš ty ale mušku…
JERGUŠ CHLAPIN: Čmeliaka mám, a nie mušku. Vôbec som ho nechcel trafiť,
iba odohnať . Ja som človek vtákomilovný…
JANO KRAVINEC: (Zoberie holuba zo zeme) Na polievku bude, aj rodičkám takú
dávajú… A čože to tu má..? Na nožičke priviazané? Akási
ceduľka. (Odviaže ceduľku z nožičky)
JERGUŠ CHLAPIN: (Zoberie holuba, priloží si ho k ústam a ticho pošepká) Vstaň
a leť!
HOLUB (VTÁK) (Vstane a letí, zakrúži nad poľanou a potom pristane
Jergušovi na ruke ako poľovný sokol.)
VŠETCI: Apoštol… Esénec… Kumránsky zvitok…
MIŠO ILČÍK: Asi písmo… U nás sa páni takto dopisujú, alebo listy z
väzenia si posielajú… Poštové či aké holuby sa to volá…
Aj pán prepošt má takého.
UHORĆÍK: Lepší holub v hrsti… ako nenaliaty pohár…
JERGUŠ CHLAPIN: Dajte to sem. (Číta.). Určené Jánošíkovej zbojníckej bande,
ktorú on sám podľa ruského vzoru družinou pomenoval.
MIŠO ILČÍK: A čo ďalej? Čítaj ďalej!
JERGUŠ CHLAPIN: Jú – pí -es, považujte za porúčenô pánu Bohu
JANO KRAVINEC: A nestojí tam. kto sa to o nás zaujíma?
JERGUŠ CHLAPIN: Stojí… tu to je. Generálny štáb vojsk Veľkonočného ostrova.
Do… hocičoho… kde to je, ten ostrov? Veľkonočný??
MIŠO ILČÍK: Na Horehroní o takom neviem, ani na Gemeri.
JANO KRAVINEC: (Podidúvši) Opatrne, nepoškoďte známku. Takú ešte
nemá … môj syn…
MIŠO ILČÍK: Neotravuj!
JANO KRAVINEC: A nezabudnite tam dať prezenčnú pečiatku a riadne to
zaevidovať. Pre každý prípad. Zbojník nikdy nevie.
MIŠO ILČÍK: Hovorím ti, aby si neotravoval.
SUROVEC: Tak už to otvorte!
MIŠO ILČÍK: (Obzerá obálku!) Nenesie to žiadny stupeň utajenia, takže
môžme.
MĽANDRIAK: Ešte sa pozri, či to nie je súrne a vec nestrpí odklad …
A či je porto riadne vyplatené.
KUBO BLCHA: Nemali by sme zvolať povinnú schôdzku zbojníckeho krúžku?
Je to adresované všetkým. Aj s prezentáciou?
MAŤO KLIEŠŤ: A čo sme – v parlamente?
MIŠO ILČÍK: Tak dobre, keď tak chcete. Páni zbojníci, zvolávam plenárnu
členskú schôdzu tu a teraz. Mobily nech si každý odloži na
schodíky pred chatou. Jerguš, tu máš, čítaj, ja už slabšie
vidím.
JERGUŠ CHLAPIN: (S holubom na pleci)
Znevážená banda zbojnícka, výkričník…
SUROVEC: Naozaj výkričník? Tak to teda čujme.
JERGUŠ CHLAPIN: Generálny štáb spojených mierových vojsk Veľkonočného
ostrova v súvislosti s tým, že nedodržiavate rezolúciu číslo
2552 prijatú nami, ktorú sme ako nótu zaslali Veľkému
Hornouhorskému Churalu , a tým ohrozujete životné záujmy
Veľkonočného ostrova na celej Zemi, Marse, Jupiteri a
západného pobrežia Hmloviny Andromédy , prikazujeme vám
s okamžitou platnosťou zničiť všetky vaše zbrane
hromadného ničenia, konkrétne valašky stredného doletu s
účinným dohodom do 150 lakťov a 210 stôp vzor HU-1712.
Ľudovo povedané valašky typu Päsť – Jedľa a Päsť – Buk,
pretože najmä posledne menované prekážajú v meraní
červenej anglie od buka do buka. Verte či neverte,
Veľkonočný ostrov a jeho spojenci majú iba tie najlepšie
mierové úmysly a nezmysly. Všetko, čo robíme, robíme iba
za účelom zlepšenia živorných podmienok národa
hornouhorskorómskeho, ktorý vy, len vy, a jedine vy
nemilosrdne zbíjate a okrádate v masovom meradle. A to už
hraničí z genocídou acidofilného mlieka. Ďalej vašej bande
zakazuje sa nosiť široké opasky kožené vzor 1700 a orlom
podperené klobúčiky, pretože aj toto môže ohroziť svetový
mier a zaváňa to terorizmom. V prípade že tak neučiníte a
nepodriadite sa nášmu veleniu, zoberiete na seba
zodpovednosť aj za to, že k vám zavítame na neohlásenú
návštevu. A navyše vyhlásime bezletovú zónu pre vtáky
všetkých druhov ako aj bezplavebnú zónu pre kapry z
ozorovského rybníka. Aby ste vedeli, že neide o žiadny žart,
práve sme s úspechom odskúšali najnovšie typy palcátov,
cepov, kôs a vozovej hradby.
S pozdravom… Nepřátel se nelekejte, na množství nehleďte,
Váš … podpis nečitateľný, odtlačok palca… Za pochopenie
vopred ďakujeme. Česť… ďalej akési rozmazané slovíčko…
Tak, to je všetko. (Necháva list kolovať, nie kolkovať.)
D r a g o
( P o k r a č o v a n i e )
………..
príloha
pieseň Jerguša Chlapina
Celá debata | RSS tejto debaty