Na druhý deň.
Rybník vo Veľkých Ozorovciach na južnom Zemplíne. Z jednej strany hrádza, z druhej šašinový porast, za hrádzou rastú smutné vŕby a aby im bolo veselšie, rozprávajú si vtipy o Mórickovi. Sem-tam sa z vody nad hladinu vyhodí kapor, žaby kvákajú, komáre štípu, lastovičky si máčajú brušká poletujúc nad hladinou a chytajú škodlivý hmyz, ktorý je priam na nerozoznanie od hmyzu užitočného. Mandelinky zemiakové sa rekvalifikovali na pánbožkové kravičky a družstevníci ich chovajú na mlieko a mäso. Vôbec nebadať, žeby bola nejaká kríza. Tobôž nie permanentná. Permanentné sú iba vstupenky na krízové predstavenie. Na lúčke pri rybníku cvrčky cvrlikajú, mravce mravlikajú, lúčne koníky skáču po tráve a veselo si erdžia. Uprostred lúky sa pasie žirafa, do ktorej dobiedzajú valalské psy.
Zbojníci s plechovkou od kádéčka hrajú hru zvanú futbal, ale pre zjednodušenie situácie iba na jednu bránku. Góly nerátajú, lebo ide iba o priateľský zápas o drevený súdok michalovského piva, ktoré je dnes priam relikviou.
Z rybníka do neba vyčnieva lodný stožiar (alebo radšej hneď dvestožiar, aby sme ho neskôr nemuseli nadpájať). Na ňom v lodnom koši sedí Attila s ďalekohľadom, a takto sa pripravuje na neskoršiu úlohu opice v Zbojníckej ZOO. Má pri sebe aj mikrofón, aby si nemusel drať hlasivky pri oznamovaní a ohlasovaní príchodzích hostí a hercov. Rybník je ozvučený technikou Videoton Székesfehérvár, takže počuť dokonca aj to, ako si ryby medzi sebou šuškajú v cyrilike.
V pozadí, ale veľmi ďaleko, vidieť známu chatu v hornouhorskom prapralese na Pohroní. Konečne sa komusi podarilo zakúriť a z jej komína sa dymí. Možno si tam niekto údi onuce. Ktovie?
Na príchodovej ceste od Kašina je postavená vodná závora (keďže železnica tade nevedie a o širokorozchodnú trať sa vedú neustále spory a autobusári dnes štrajkujú), pri závore je pomocný stolík so starým šifonérom, do ktorého si budú príchodzí odkladať zbrane, aby, nedajbože, nedošlo k nešťastiu. To bude Gajdošíkove stanovisko a bude tu vyberať namiesto vstupného mýto, či sa to kamionistom páči alebo nie.
Pri hrádzi je zopár stolíkov ako na odpuste, kde si podnikatelia a pseudopodnikatelia rozložia svoj tovar (turecký med, pištole na vodu, papierové píšťalky s pierkom na konci, a ak sa niekde nájde, môže byť aj bandurkový cuker). Keby tu bol Kristus, určite im stoly poprevracia. Na opačnej strane hrádze je stánok s občerstvením (alebo radšej hneď štyri, ľudia sú smädní a pažraví) a reklamu na kokakolu prekrýva reklama na mlieko. Pite mlieko – je biele!
Vedľa je poľná spovedelnica ministerstva vnútra, keby niekto z hostí mal záujem vyspovedať sa zo svojich hriechov.
Po priľahlom poli sa prechádzajú protipožiarne hliadky.
Keďže benzín opätovne zdražel, pohotovostná sanitka je ťahaná dvoma somármi (môžu byť aj štvornohé)
Starejšinovia – Jánošík, Ilčík, Turoň-Zbojník, Hrajruka obchádzajú jednotlivé posty a kontrolujú, či je všetko v poriadku a či niekto náhodou nemá zbraň nabitú, lebo na zbojníkov sa amnestia na odovzdanie zbraní vzťahovať nezvykne.
Pre pozvaných hostí je tu antický amfiteáter dovezený až z gréckeho Epidauru, akože na EXPO 2011. Levočský oltár z obavy pred ukradnutím sem nedovezú.
Ostatní príchodzí si budú musieť lavičky či stoličky a nafukovačky doniesť so sebou, kto si nedonesie, bude stáť a po únave ležať v tráve, čo by mohlo mať za dôsledok zafarbenie bielej dederónky na zeleno. Rovnako je to aj s dekami a sieťkami na tvár proti hmyzu. Policajnú ochranu budú zabezpečovať drábi z kaštieľa v Kerestúre, pretože kaštieľa už dávno niet, a tak nemajú čo robiť.
ATTILA. (Z koša na stožiari) Už idú! Už idú!!!
JÁNOŠÍK: Kto sa to nemôže dočkať?
ATTILA: (Berie ďalekohľad) Zahraničné delegácie…
JÁNOŠÍK: Zabavte ich tam niekde, najprv musia prísť diváci, aby nenastal
zmätok a miešanie krvi!
RUDI OŠTINOHA: Feri, poď, Jánošík má pravdu.
FERI OŠTINOHA: Dobre, ale ako ich zabavíme?
RUDI OŠTINOHA: Zober gajdy, zahráš im dačo.
FERI OŠTINOHA: Ale ja neviem hrať na gajdách.
RUDI OŠTINOHA: Oni tomu prd rozumejú. Ale pre istotu zober aj zopár psov,
bojové plemeno, tí ich hádam zadržia.
(Berú pár túlavých psov a idú hosťom oproti.)
Odkiaľsi z neba sa znie pieseň slávna, vznešená – toť hymna Veľkých Ozoroviec z rokov päťdesiatych: V Ozorovcoch veľki plač –
polamal še vipinač.
Jaj, mamočko, to ňe ja,
bo to Marča spravila.
Ňe, Janičku, ňe,ňe,ňe –
eletricke vedzeňe –
bo na každim slupiku
zavedľi eletriku.
JÁNOŠÍK: Prosím roztlieskavačky, aby zaujali svoje miesta.
ATTILA: Valalčania, už idú z valalu!: Rodina Varšova. A pes Zora,
slovesnká čuvačica! Vítame rodinu Varšovu!
VARŠOVCI: (Prichádzajú s heslom: Vo dne žať, v noci podmietať! Usadzajú
sa čím bližšie k miestu diania, aby dobre videli.)
ATTILA: Dynastia Kozákovcov. Vítame všetkých Kozákovcov!
VARŠOVCI: (Tlieskajú na uvítanie prichádzajúcich Kozákovcov a v tomto
duchu sa ponesú aj ďalšie príchody)
KOZÁKOVCI: (Riadení heslom: Od mláťačky do skladu sa usádzajú a
podobne to pôjde aj s ostatnými)
ATTILA: Kačmárovci! Kačmárovci prichádzajú. Ich heslo: Ani zrnko
nazmar!
USADENÍ: (Tlieskajú)
ATTILA: Národ sa hrnie, národ má rád svojich zbojníkov. Keby nemal,
nedal by im mandát! Rodina Sýkorova, hneď za nimi
Romanovci, ale nie krasokorčuliari, aj Hoľanovci a tiež nie
krasokorčuliarka, dynastia Rusnákovcov, Kiraľovci, Krištovci,
Makulovci, Šenkijovci, mne sa to tu hore všetko mieša…
Vítame všetkých vospolok!
Jó mulatás!!! Aj Kováčovci sú tu, aj Škapincovci, aj
Čeľovskí… Košľabovci, Košľabovci zatiaľ chýbajú… Ale
Tirpákovci, Tirpákovci sú tu! Kudľakovci, Kičinkovci, rodina
Galgóczyova, aj Szenczyovci idú, Ondovci, Bartošovci…
Ja nevládzem, doneste mi sem niekto pivo a po jednej ceste
aj ploskáčika!
IŠTVÁN: (Lezie za Attilom a nesie mu, čo si žiada, a navyše špekáčky)
ATTILA: (Vie, že s plnou hubou sa nerozpráva, ale musí, lebo národ sa
hrnie) Delegácia z Malých Ozoroviec vedená Kaňuchom a
Marcinkom! Nech žijú. Hurá!!! Aj zo Sečoviec prichádzajú,
aj z Kerestúra…Od Čiže prichádzajú, od Kašina! Kam sa to len
všetko pomestí?!
JÁNOŠÍK: (Kričí Attilovi) Daj znamenie Oštinohovcom, že môžu začať
púšťať zahraničné delegácie a pozvaných a čestných hostí.
Opozičných novinárov nech dezinformujú, ako len môžu, a keby
boli dotieraví, nech na nich nahuckajú psov. Ale tak, aby to
nemohli nafilmovať.
ATTILA: (Dáva Oštinohovcom znamenie trojfarebnou baterkou, potom
sa spamätá, že je deň a a tak vopchá prsty do úst a zapíska tri
krátke a dva dlhé červené hvizdy.)
RUDI OŠTINOHA: (Siedmimi krátkymi a dvanástimi dlhými hvizdmi oznamuje späť,
že signál prijal, pochopil a rozkaz vykoná.)
FERI OŠTINOHA: (Ráta Rudove hvizdy, aby nedošlo k omylu.)
ATTILA: Ako prvý zahraničný hosť z Visegrádskej štvorky prichádza
Dolnouhor Sándor Rózsa zo Szegédu! Keby niekto vedel po
dolnouhorsky, môže ho privítať v jeho rodnom jazyku. Ja som
už zabudol.
Spolu s ním prichádza Ludás Mátyi!
SÁNDOR RÓZSA: (Prechádza cez Gajdošíkovu kontrolu)
GAJDOŠÍK: Zbrane máš?
SÁNDOR RÓSZA: Tu – tento puhák (dlhý bič s krátkou rúčkou na praskanie)
GAJDOŠÍK: Tu si ho odlož, do skrine. Aj opasok.
SÁNDOR RÓSZA: A opasok prečo?
GAJDOŠÍK: Aby si sa od šťastia neobesil.
LUDÁS MATYI: (Počas kontroly Sándora sa prešmykne a vyhne sa povinnej
ponižujúcej procedúre)
SÁNDOR RÓSZA: Tak tu máš aj tú väzenskú guľu.
GAJDOŠÍK: Načo?
SÁNDOR RÓSZA: Aby som sa od šťastia neutopil.
GAJDOŠÍK: A ešte vylož sem na stôl peniaze. Všetky. Aj zlato a podobne.
SÁNDOR RÓSZA: Aj cenné papiere?
GAJDOŠÍK: Tie si môžeš nechať. Do hornouhorských cenných papierov si
môžeš tak… nos vytrieť. Alebo dačo iné.
SÁNDOR RÓZA: Potvrdenku na svoje veci nedostanem?
GAJDOŠÍK: Nedostaneš. Sekretárku sme museli prepustiť, nemá to kto
vypisovať. Choď už, choď…
SÁNDOR RÓSZA: (Odchádza a zaujíma miesto v Epidaure)
PRÍTOMNÍ: (Vítajú ho potleskom a ováciami.)
SUROVEC: (Odovzdáva mu kyticu, pollitrovku, objíme ho a po politicky
vybozkáva.)
ATTILA: Druhým z Visegrádskej štvorky je Karol Poroňski zvaný
Karolicek. Prichádza aj s deťmi a starou materou.
GAJDOŠÍK: (Opakuje sa podobná procedúra ako u Sándora Rószu a
nasledujúcich)
SUROVEC: (Opakuje sa obdobná procedúra ako u Sándora Rószu a
nasledujúcich.)
ATTILA: Psi práve odháňajú Šiša Pištu, ktorému cestou ukradli
pozvánku. Ešte to by tu chýbalo, aby menšina bola vo väčšine!
……………………………
ATTILA: Andrej Savka zo Stebníka prichádza so psom ako predstaviteľ
Zbojníctva rusínskeho.
……………………………
ATTILA: Z Moravy tu máme pána Grázla.
…………………………….
ATTILA: Harryho Potera vidím prichádzať. Harry Poter! Harry Poter!
JÁNOŠÍK: Nech na neho nahuckajú psov a ženú ho čo najďalej, aspoň do
tretej stolice. Nevídali… Harry Poter… Sopliak akýsi…
Nedonosenec…
ATTILA: Nahuckajte na Harryho psov! Nech ho naženú do stolice, do
budára! Sopliak akýsi…
…………………………….
ATTILA: A koho to tu máme? Ahá! Alibaba a štyridsať teroristov!
Nech pije Alibaba! Nech žije Alibaba!
…………………………….
ATTILA: Slávny protinožec z Austrálie Ned Kelly! Sprevádzaný dvoma
klokanmi!
…………………………….
ATTILA: Priamo zo starovekého Grécka nefalšovaný Prokrústés aj so
svojou bájnou posteľou, ktorého premohol a zabil sám
Théseus! Prosím potlesk!
…………………………….
ATTILA: Máme tu aj ženské zastúpenie z Francúzska Marion –
kráľovná zbojníkov! Marion má právo neabsolvovať
Gajdošíkovú kontrolu!
…………………………….
ATTILA: Eulenspígel! Prichádza vedno so svojím bratom Wilhelmom
Tellom. Wilhelm Tell nemusí odovzdať svoj luk. Stačí, ak zloží
prísahu o nestrieľaní. Jablká sú dnes drahé a sponzor sa
nenašiel.
…………………………….
ATTILA: Stenka Razin aj s Jemeľjanom Pugačovom! Naši slovanskí
vierozvestovia! Prichádzajú na bicykloch značky Ukrajina. Až z
ďalekého Kozácka!
……………………………
ATTILA: Zorro! Zorro pomstiteľ je tu! Konečne nás niekto pomstí. Za
všetky krivdy páchané na hornouhorských zbojníkoch.
……………………………
ATTILA: A prekvapenie! Rumcajs s chotí Maruškou a synčekom
Cipískom! Z protektorátu!
……………………………..
ATTILA: A zlatý klinec – Pacho! Náš milovaný Pacho! Z Hybe!
Sláva mu. Trikrát sláva!
……………………………..
ATTILA Už ma bolí huba. Jazyk mám celkom zodratý. ďalší nech sa
predstavujú sami. Aj ďalekohľad sa mi už opotreboval.
Prítomní v hľadisku z Epidauru si skúšajú mexické vlny, a to pre prípad, žeby namiesto kotlíkového gulášu bol podávaný mexický a myslia si, že lepších sedem mexických vĺn ako jedno japonské tsunami. Po dovlnení si navlečú na ruky rukavice na ohmatávanie chleba a dubčekových rožkov, pochytajú sa za ruky a všetci svorne zaspievajú hymnickú pieseň
Z NÁRODOV HOC SME HROZNÝCH
JÁNOŠÍK: Prosím prítomných, aby ešte nesadali. Prosím, aby sme minútou
ticha uctili svetlú pamiatku nášho ideového brata v zbrani,
váženého židovského zbojníka Barabáša.
ALI BABA: Toho, od Piláta?
JÁNOŠÍK: Toho…
ROBIN HOOD: Ale veď ten ešte žije… v srdciach… v brnení
PACHO: A čo hrozného vykonal?
JÁNOŠÍK: To nevie nikto.Ale je to prvý známy zbojník v dejinách, ktorého
ani pred súd nepostavili. Procesná chyba…
SUROVEC: (Zamyslí sa.)
Žeby Hornouhri mali za predkov Židov..?
GAJDOŠÍK: Ja navrhujem dve minúty. Čas sú peniaze a tie sa stále zídu…
JÁNOŠÍK: Tak dobre, dávam hlasovať, kto je za dve minúty ticha.
Kto je za? Kto je proti? Kto odišiel do bufetu?.
Vatra horí. Z diaľky počuť hukot prichádzajúceho nákladného auta, ktoré ledva ide po
premočenej lúke a zabára sa do pôdy. Jeho hukot však nesmie byť silnejší ako hukot tanku na ozorovskej strelnici.
D r a g o
( P o k r a č o v a n i e )
……………………….
foto z celej vydarenej akcie
hudobná príloha
Where are you going Helen
Nebudzem dobry nebudzem
Ištván, Attila a Rózsa Sándor
tanečná príloha
Ištván Attila a Rózsa Sándor
Celá debata | RSS tejto debaty