Bez časového posunu
SKAUTKA EVIČKA: Ja by som sa chcela opýtať uja súdruha Ilčíka, z akých
peňazí bola postavená chata na Pohroní a či je stavba
legálna.
MIŠO ILČÍK: Nuž, radšej to poviem tebe, mládež naša, ty s´ držiteľkou
rána, pretože večer lozíš po baroch… Zo spoločných.
Poddanských. Ľud hornouhorský urobil zbierku Hodina
zbojníkom… ale mohlo ísť aj o viac hodín, už si
nespomínam… A či je legálna? Nerozumiem otázke.
SKAUTKA EVIČKA: A načo sa využíva? Na pijatiku? My mladí sa nemáme kde
stretávať.
JÁNOŠÍK: (Len tak pre seba na adresu Ich veliteľa) Keď ti raz niekto
rozbije tú pandúrsku hubu, kto ti ju rozbije? Ja – Jánošík!
MIŠO ILČÍK: (Čítajúc Jánošíkove myšlienky) Ja ti pomôžem.
(K dievčičke a obecenstvu) Zavarujbože! To by sme si
nikdy nedovolili. Chata slúži ako Izba zbojnícko –
revolučných hornouhorských tradícií.
PIONIERKA MÁŠA: Ja by som sa chcela opýtať našich pánov súdruhov, kedy
boli naposledy na zboji a s akým výsledkom?
ZBOJNÍCI: (Pozerajú sa navzájom jeden na druhého, krčia plecami,
krútia hlavami, vrtia sa, okúňajú…)
HRAJRUKA: Tak si nalejme čistého vína…
GAJDOŠÍK: (Uvoľní sa zo zvieracej kazajky a pribehne s veľkým
pohárom) Aj mne…
HRAJRUKA: Nikdy, rozumiete, nikdy sme sa my žiadneho zboja
nezúčastnili. Nikto nikoho neozbíjal, nikto nikomu nič
nerozdával, nič sme nevypálili, nikoho neznásilnili (veď
načo aj, keď to ide aj dobrovoľne?) ani nikoho nezabili.
JÁNOŠÍK: A tie víly – to sa mi iba snívalo. A ani juncom som nijaké
krpce na ratice neobúval.
SKAUT FERKO: A to vám nie je hanba? Žiť takto na úkor spoločnosti?
Feudálnej?
JÁNOŠÍK: Jednoducho a zložito – my máme radi voľnosť, prírodu,
dobrodružný život, opekačky, vymýšľame si príbehy,
podpichujeme sa navzájom, ale len v tom najlepšom slova
zmysle. Ani Jánovi Muchovi by sme neublížili. Ani Alfonsovi.
GAJDOŠÍK: Zbojník zbojníkovi priateľom, súdruhom a bratom. Barátom!
Elftárzom! Tovariščem! Máme radi slobodu…
TUROŇ-ZBOJNÍK: …a peniaze… a pálenku…
JANO KRAVINEC: (Drgne lakťom Turoňa do boku)
TUROŇ-ZBOJNÍK: … sme nikdy nevideli…
SKAUT RUDKO: Ale veď medzi ľuďmi sa povráva, že to všetko vy…
JÁNOŠÍK: Povráva, povráva… všeličo sa povráva. Aby skryli ozajstných
páchateľov, všetko je najľahšie zvaliť na zbojníkov.
Rozkradnú – zbojníci, podpália – zbojníci, zavraždia –
zbojníci… A ako intenzívne pátrajú… a bez dôkazov…
Koťuhy pánske! Pačmagy! Otca im pánskeho!
FERI OŠTINOHA: A v podstate sme leniví a nič sa nám nechce.
PIONIERKA KAŤA: A nestúpa vám takto sláva do hlavy?
JÁNOŠÍK: Sláva! Sláva! To je jediné, čo hornouhorskému zbojníkovi
zostalo. Sláva – poľná tráva. Dnes ťa oslavujú, zajtra opľujú.
Tí istí. Takí sme my, národ hornouhorský.
SKAUT MIRKO: Tak prečo ste sem pritiahli toľko ľudí?
JÁNOŠÍK: Lebo sme vám chceli pravdu zjaviť. O rok má byť koniec
sveta, a my nechceme, aby po nás vo Vesmíre zlá mienka
zostala.
MĽANDRIAK: A ešte sme vás potrebovali dostať spoza tých počítačov.
Pohybu máte málo. Tu je rybníček, i zaplávať si môžete.
A vidíte, že na svete sú aj iní ľudia ako nejaký Harry Potter,
meno, čo by som ani svojmu psovi nedal. Ani túlavému.
PIONIERKA KÁŤA: Ale pre nás ste aj tak večne živí.
JÁNOŠÍK: Ďakujem pekne. To som už v histórii druhý
SKAUT RUDKO: My to nikomu nepovieme. V našich srdciach, v srdciach,
obličkách a pľúcach nášho ľudu ste hrdinovia a my,
Hornouhri, máme takých málo.
PIONIERKA MAŠA: Vaša pamiatka bude uložená v Ústave pamäti národa.
SKAUTKA EVIČKA: Ešte by som sa chcela opýtať Juraja, aké plány má do
budúcna?
JÁNOŠÍK: Hľa, už sa na tej hore lístie červeneje… Jeseň je tu čo
nevidieť, príde zima, v Slovenskom raji už niet čím kúriť,
pomrznúť nechceme, ani peňazí na prevádzkovanie chaty už
niet…
PIONIER FERKO: A čo, keby ste chatu sprístupnili verejnosti (len nie ten proti
násiliu) a prevádzkovali ju ako hornouhorský salaš. Dnes
turisti v zemi tejto po ničom tak netúžia ako po írečitých
našich produktoch: toť hamburgery, hot-dogy, pepsi coly,
coca-coly, suši, čipsy, pomfrítky, pistácie, orbit bez cukru,
whiski, sobie ragú, tiramisu, aljašskú tresku, redbull… Čím
iným sa môže Hornouhorsko presláviť, ak nie týmto. Aj
patentovať by sa to mohlo.
JÁNOŠÍK: Lenže ja dnešným dňom rozpúšťam Jánošíkovu družinu…
SKAUT RUDKO: V kyseline?
JÁNOŠÍK: Z teba, Rudko, raz bude veľký humorista. Každý pôjde
pekne domov, k mamičke, manželke, deťom, aby vedeli, že
aj otca majú, chyžku im opraví, zásoby na zimu nachystá.
Stretneme sa začiatkom budúceho leta, ak záplavy dovolia,
tu, na tomto mieste, presne na Jána, keď kukučka trikrát
zakuká. Howgh!
Uzatváram tlačovú konferenciu a otváram fľašu, ktorá nemá
dno.
VŠETCI: Hurááá! Hurááá! Huráááá!!!!!
JÁNOŠÍK: Vlastne to ani nie je fľaša. Je to studnica. Studnica
hornouhorskej múdrosti.
VŠETCI: (Prestanú s ováciami.) Hu-u-u-….r-r…a…a…a (Sadajú si)
JÁNOŠÍK: Surovec!
SUROVEC: Tu!
JÁNOŠÍK: Rozdaj deťom nejaké odznáčiky a tie čokoládové dukátiky.
Nepopleť si to s buchtičkami. Viac si dovoliť nemôžeme.
SUROVEC: Rozkaz, Hajtman!… Budeš mi chýbať.
JÁNOŠÍK: Veď aj ty mne. … Gajdošík!
GAJDOŠÍK: Tu!
JÁNOŠÍK: Ty zatiaľ rozdaj hosťom zo zahraničia slané syrové korbáčiky
a vysvetli im, čo je to dereš. Ale poctivo. Po splnení úlohy ti
prezriem vrecká.
GAJDOŠÍK: (Rýchlo si preloží dva syrové korbáčiky z vrecka za košeľu)
JÁNOŠÍK: Mľandriak!
MĽANDRIAK: Tu!
JÁNOŠÍK: Ty zober demižón a odnes chlapom na pandúrsku stanicu.
Zaslúžia si.
OSTATNÍ: A my čo?
JÁNOŠÍK: Môžete odprevadiť domov deti …aj mladé devy, zotmelo sa,
a jeden nikdy nevie…
PIONIERKA MÁŠA: Ak dovolíte, my vám tu ešte pozametáme, pozbierame
plechovky a prázdne fľaše, papieriky…
JÁNOŠÍK: Nedbám… Majú tí timurovci čosi do seba…
A viete čo, deti, poďte ešte sem!
DETI: (Obstúpia Jánošíka)
JÁNOŠÍK: Vyjavím vám skutočnú pravdu. … Ja… Ja nie som naozajstný
Jánošík… Z ozajstného Jánošíka mám iba jednu bunku. Našli
ju pod šibenicou a z nej ma vyklonovali. Veď to poznáte.
SKAUT RUDKO: Ako Dolly?
JÁNOŠÍK: Presne tak.
DETI: (Skandujú) Nevadí! Nevadí! Nevadí!
JÁNOŠÍK: Ďakujem vám za dôveru. Sľubujem, že vás nesklamem.
Zlaté deti… O zbojnícku budúcnosť má Horné Uhorsko
postarané. (Odvráti sa a utrie si slzu)
SKAUT FERKO: A my by sme vám chceli spoločne niečo zaspievať. Ako
že z vďaky.
JÁNOŠÍK: Prečo nie?
DETI: (Striedavo pionier-skaut-pionier-skaut… sa postavia do
polkruhu a zaspievajú hymnickú pieseň)
My sme deti slobodného kráľa… alebo kraja? …
ATTILA a IŠTVÁN: Kapitán! Kapitán! My už nechceme dvojité občianstvo.
Nám stačí jedno – hornouhorské. Tá zem, jej končiny valný
Dunaj vlaží a Tatra skalnou hradbou vôkol nej sa veží…
JÁNOŠÍK: Ale to musíte na matriku.
ATTILA a IŠTVÁN: A nemusíme. Na lodi rozhoduje kapitán!
JÁNOŠÍK: Nech je po vašom.
Dokonano jest.
Doplnkový záber.
Na scéne sa objaví bubeník Ďusi, chvíľu bubnuje paličkami na klasický dedinský bubon, potom vyberie papier a číta oznámenie:
ĎUSI: Dava še na znamosc šickim ľudzom!
Jutre od samoho rana žebi ňichto ňeišol do ľesa, komu život
mili, bo budze ostra štreľňica. Ket budu vištreľovac rachetľi,
ta budu i padački, aľe tote sebe možece pozbirac až po
štreľňici, ket jich dotedi ňevizbiraju zbojňici!
A na jutre šicki ľudze muša nastupic na drustvo a odrobic
sebe ňeškajši dzeň! Najľepši do repi!
Do karčmi privežľi pivo šedzmičku, tedi silonovo, ta chto
smedni, ta može še isc napic. Aľe za svojo. (Bum!)
O dva mesiace neskôr.
Sychravá jeseň, mrholí, šípky sú zrelé na víno, tráva je mokrá, Na horehronskej poľane stojí opustená chata. Na dverách je veľký nápis: Pre legalizáciu stavby zatvorené. Zvnútra na poľanu doliehajú zvuky pesničiek ako Héj, hore háj, dolu háj…
Ide furman dolinou a podobne.
FLOKI: Hav! (Labkou si pootvorí dvere a vkĺzne do chaty)
P.S. Ďakujem slovenským básnikom Samovi Chalúpkovi, Jánovi Kollárovi, P.O.Hviezdoslavovi, Ľ. Ondrejovovi, F. Kráľovi, M. Kukučínovi. J.G.Tajovskému a iným, ktorých som si dovolil citovať, či prepožičať si meno ich postáv v tejto hračke. Pravdaže aj Veľko- a Maloozorovčanom za prepožičanie niektorých priezvisk.
Čo som citoval, citoval som s citom.
Pôvodina napísaná 24.2. – 14.3. 2003, doplnené a prepracované (to ma podrž)
24.2. – 17.3. 2011, teda v predvečer výročia popravy Juraja Jánošíka 18. 3. 1713.
Daj mi (či vlastne Daj mu) Pánboh slávu večnú.
D r a g o
K o n i e c (Ale nikdy nehovor hop).
Tomuto príbehu je už koniec ... ale ...
Skvelá parodia počinov neschopného ...
Celá debata | RSS tejto debaty