Trepaňe po bľachoj… alebo… Heavy metal

28. mája 2011 14:30, Prečítané 5 391x, Drahoslav Mika, PIESEŇ V UŠIACH, VIDEOBLOGY

Piťo slucha u radijove koncert metalovej skupiny. Pita še oca:
-Apo, už sce čuľi daco take?
-Čul, sinu… Raz ket še zražiľi dva nakladne vlaki. U jednim buľi
prazne kanti od mľika a u druhim šviňi kvičeľi.

Niekedy som vymyslel preklad výrazu Heavy Metal do východniarčiny – Trepaňe po bľachoj (bľacha = plech)

Keby mi bol niekto pred pár dňami povedal, že sa započúvam do metalovej hudby, vysmial by som ho. Mám už svoje roky a trochu iný vkus. Lenže cesty Pána sú nevyspytateľné… A tie moje niekedy tiež. Rád blúdim bezcieľne prírodou, lesom, ulicami miest… až kým nezablúdim (už sami to stalo viackrát). Tentokrát sa mi podarilo zablúdiť na You Tube. Veď viete, ako to tam chodí. Do oka mi padli mená starých slovanských božstiev, teda pohanských alebo prírodných, ako sa tomu dnes hovorí, a ktoré (čuduj sa svete) sa dnes vracajú do povedomia najmä u mládeže, a to takmer po celej Zemeguli (všade svoje vlastné, pravdaže). Únik zo súčasnej, nie najružovejšej, reality. Buďme úprimní – takmer všetky kresťanské sviatky majú svoje korene v pohanstve, alebo s ním nejako súvisia.

Priemerne rozhľadený našinec vie niečo o bohoch starovekého Grécka, Ríma, prípadne Egypta. Niektorí poznajú ešte zopár božstiev Blízkeho Východu prostredníctvom Biblie. Čo nám však povedia mená Svarog, Svarožič, Radegost, Lada, Perún, Jarilo, Veles, Mokoš, Ľuba, Svantovít, Triglav, Rod, Rožanice, Vesna, … mohol by som menovať desiatky, a možno aj stovky mien. Sú to božstvá našich slovanských prapredkov, ktorým vzdávali úctu a prinášali ďakovné a prosebné obete – trošku z úrody, trošku medu, mlieka, niečo z uloveného zvieraťa. (O ľudských obetiach u slovanských pohanov som sa zatiaľ nedočítal) To všetko (a ešte omnoho viac) sme tu mali. Všetci Slovania – východní, západní, južní. Každý svoje, ale aj spoločné božstvá, aj keď sa niekedy ich mená rôznili. Naša história nezačínala Veľkou Moravou. Naši predkovia tu boli oveľa skôr. Slovania sídlili oveľa západnejšie, ako je tomu dnes (a nenárokujeme si preto právo na oné územia). Chýbalo nám, bohužiaľ, písmo. Sami o sebe sme sa začali zmieňovať písomne naozaj vďaka Konštantínovi Filozofovi a jeho bratovi Metodovi. Dnes zliepame kusé zmienky o sebe z diel cudzích autorov, archeológovia robia, čo môžu.

Téma môjmu srdcu blízka – ako staroveká (čiastočne stredoveká) história, tak aj (a najmä) mytológie národov sveta, tým viac tie, ktoré sú nám blízke. Preto mnou „cuklo“, keď som pred pár dňami na spomínanom You Tube prečítal mená niekoľkých slovanských božstiev.

Klikol som… Zavesený na strome veľký bubon či gong a dievčina v dobovom oblečení, ktorá do neho bije. Akýsi pohanský obrad… Hudba akási čudná, tiež akoby obradná, postupne silnie… Na počudovanie sa mi to začína páčiť. Klikám ďalšiu pesničku, ešte jednu… Zaujme ma nielen spev a hudba, ale aj takzvané klipy. Až teraz sa rozhodnem a prečítam si, kto vlastne sú tí, na ktorých pozerám, koho počúvam. Až teraz sa dozvedám, že sa mi páči – metál. Dokonca heavy..

Arkona – tak sa volá metalová skupina, ktorá ma zaujala.

Arkona (Jaromarsburg) je najsevernejší mys na poloostrove Wittow na Rujane v dnešnom Nemecku. Mys vybieha do Baltického mora. Tu, na tomto mieste, sa nachádzalo veľké slovanské kultové stredisko a bolo tu aj slovanské hradisko. Až kým ho roku 1168 nezničil dánsky kráľ Valdemar I. Veľký.

obrázok – Arkona na Rujne (rekonštrukcia)

Odtiaľ teda pochádza názov moskovskej metalovej skupiny. Ide o skupinu typu Pagan-metal, ktorá sa vyvinula z Folk-metalu a Viking-metalu. Hlavným skladateľom, textárom a zároveň vokálom skupiny je – žena. Maša „Scream“. Ďalšie osoby a obsadenie: Sergej „Lazar“ – gitara, Ruslan „Knieža“ – basgitara, Vlad „Artist“ – bicie, Vladimir „Volk (Vlk)“ – dychové. Občas dochádza k výmene členov skupiny.

Zrod Arkony sa datuje do roku 2002, miesto vzniku – Moskva. Zakladajúcimi členmi boli spomínaná Maša „Scream“ Archipova a Alexander „Warlock“ Koroľov.

Pôvodne sa skupina menovala Hyperborea.

Krajina Hyperborea a jej obyvatelia Hyperborejci pochádzajú z gréckej mytológie. Hyperboea je rovnako záhadná ako Atlantída. Nachádzala sa ďaleko Severe, bola krajinou milých a šťastných ľudí, ktorí nepoznali vojny, niekde pri mori a s lesmi. Do Hyperborey odchádzal rok čo rok stráviť zimu boh Apollón. Dodnes ju hľadáme od Islandu po Škandináviu, a hádam už od Tatier ďalej a sever. (Bóreas, syn Aeolov, je bohom severného vetra). Názory sa rôznia a nikto nič nedokázal. Iba hypotézy.

…Nechal som sa uniesť (aj bez fľaše whisky)…a rád.

Čoskoro však bola skupina premenovaná do dnešnej podoby. Spočiatku vystupovala po boku iných skupín – Butterfly Temple, Pagan Reign, Svarga, Rossomahaar. Potom sa skupina na krátky čas odmlčala, aby sa na scéne opätovne objavila rok 2004. Vydáva album Возрождение – Znovuzrodenie, Rnesancia. Vzápätí za ním album Lepta (Ak je to z gréčtiny, tak to môžu byť Minúty, ale rovnako sa volajú aj dnešné eurocenty či drobné k bývalej drachme). Skupina sa zaraďuje medzi najlepšie svojho druhu. Ďalšie albumy: 2005 Во славу Великим– Na slávu Veľkých, 2006 Жизнь во славу – Život kvôli sláve. 2007 От сердца к Небу – Od srdca k Nebu, 2008 Napalm Records, 2009 Гой, Роде, гой! – Hoj, Rode, hej!(Rod = Boh – pôvodca života a rodu, duch predkov, ochranca rodiny a domu), Ночь Велесова – Noc Velesova (Veles – z lesného démona sa vyvinul na jedného z najznámejších slovanských bohov – boh lesa, ochranca stád a pastierov, spojený aj s plodnosťou a úrodou. Po nástupe kresťanstva mu pripadla funkcia diabla…)

Kto chce, nech sa započúva,…zapozerá,…kto nechce, nemusí…

Слався, Русь! – Rus (=Rusko), presláv sa!

Лики бессмертнх богов Tváre nesmrteľných bohov

Kупалец Kupalec je vatra, ktorú mládež preskakuje na sviatok Ivana Kupalu (Ivan Kupala plní funkciu Jána Krstiteľa). Dodnes sa slávi tento sviatok u východných Slovanov a v Pribaltike, pôvodne na počesť zrodenia slnečného boha Chorsa, ktorý prinášal na Zem teplo a dobré počasie. Ani nám nie je neznáme preskakovanie Jánskych ohňov…

K дома Сварога K domu Svarogovmu (Svarog – slovanský boh Počiatku, boh Slnka a Svetla

на Свароговой дороге Na Svarogovej ceste

Kупала и Kоcтрома Kupala – viď vyššie, Kostroma – Mesto s prístavom na rieke Volge, 270 000 obyvateľov)

Гой, Роде, Гой! Hoj, Rode, Hoj! (Rod – boh – pôvodca žvota a rodu, ochanca domu a rodiny)

Солнцеворот Slnovrat

От сердца к небу Od srdca k nebu

Ярило – Jarilo (Jarilo – ďalší zo slovanských slnečných bohov, spájaný s plodnosťou a úrodnosťou Скульптура «Ярило» в парке Украинская степь

По сырой земле Po vlhkej zemi

Масленица – Fašiangy Sviatok sa u východných Slovanov veľkolepo slávi dodnes, jeho neodmysliteľnou súčasťou sú bliny – palacinky (u nás šišky – pampúšky – krepľe)