A Kvety Mlčia

13. januára 2018 05:00, Prečítané 3 647x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Sláva ti stúpa do kvetov

Kvety sa s tvojím menom nežnia

Nekladiem bodku za vetou

Kým kvety za mnou nepobežia

Do kvetov sláva stúpa ti

Do ruží, púpav, tulipánov

Stúpa nám leto na päty

Cestičkou Detstva vyšliapanou

Po rose bosí zasnení

Na tráve holé vety ležia

Zahviezdia astry v jeseni

Vrážajú vlny do pobrežia

Topole Topľa omýva

Tratia sa v tieni ticha stopy

Smeje sa čajka smejivá

Krúpami nebo hlavy skropí

Zarána jabloň zaváňa

Chátrajú vekmi staré mosty

Vypĺzlo rúno barana

Na suchom sene pes sa postí

Tápeme starnúc po tráve

Po kvetoch stúpať nepatrí sa

Pamäti vrecko deravé

Uragán Času dávno vysal

D r a g o 15012016

Posledný 13. 01. 2018, 09:24

Debata ( 3 príspevky )

Dr. Táraj-gágaj ... a preto buď aktívny, ...

Staroba je už len čakanie na čas.......... ...

Krásne...Ak keď koniec je smutný... ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 94

22.12.2025

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]