Pendlujem mestom zadumaný
Chodníkmi lozím sídliska
Oproti pešia horské panny
Za plotom fagan zavýska
.
Grackajú nohy krížom – krážom
Clivota pchá sa pod kožu
Farbia svet vrany kolomažou
Hoc samé za to nemôžu
.
Usmeje sa mi milo dáma: –
Si to ty? Ahoj! Darí sa?…
Bisťu… Kto je tá moja známa..?
Povádza pamäť… Dofrasa…
.
Ludíme úsmev… Spomíname…
Iba tá pamäť nezapne…
Popásam zrak na dáme známej
Možno sú slová pritrápne…
.
Pozdraviť sľúbim od nej doma –
Aj manželku aj susedu…
Strapká sa rozpomienka chromá
A nite nikam nevedú
.
Neverná mi je Ariadna
Bludisko si ma podáva
Bezbrannosť brní zo zrkadla
Zrada je takmer poprava
.
D r a g o 17/18022017
Celá debata | RSS tejto debaty