Maska

19. augusta 2019 05:00, Prečítané 2 476x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Do seba býva zahľadená –

Zrkadlo sa jej ukláňa,

Nepadá ale na kolená:

Veď ona nie je pyraňa –

Sama svoj obraz neohlodá,

Iba si oči popasie…

Nezmýva stopy Času voda.

(Vädneme ako po masle.)

Ukryje póry štipka púdru,

Vonný krém čosi utají…

Zrkadlá krásou neohrdnú.

(Sadajú na lep lapaji…)

Úlisný had sa z kože lieni,

Keď sa mu stará obnosí.

Čas drží žabu na prameni –

Trápne sú smiešne ponosy.

Čas všetky rany nevyhojí.

(Vydumal ktosi taký blud.)

Mušketier Času po súbpji

Nenechá z rán nás vybrdnúť.

Len Večná Láska nepoľaví –

Odveká Túžba Života.

Prilieta Anjel Hriechu kľavý –

Klbko sa opäť zamotá…

D r a g o 21/22022017

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 94

22.12.2025

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]