Priatelia si kľučky podávali
Bolo víno, bolo sveta žiť
Trpaslíci rástli do povaly
Tešila sa zora na úsvit
.
Noci boli dlhé… ale krátke…
Nikomu sa lúčiť nechcelo
Spovedali sme sa karimatke
Fľašu za krk škrtil Othelo
.
Kriesili nás zvonky k novej runde
Mesiacu sme verše čítali
Prijali sme polnoc za poludnie
Erdžali jak kone v maštali
.
Bodrili nás obohrané platne
Aj my sme si s chuťou zavyli
(Po dvoch dňoch sme pamätali matne…)
Susedom sme boli nemilí
.
Závideli sme si bez závisti
Iba to, kto toho znesie viac
Abo komu krajší sen sa prisnil
Sami sebe pritom neveriac
.
Kamarátsky sme sa objímali
Kamarátsky sme si žičili
Nám patril svet… aj keď celkom malý…
Dnes je ku nám ten svet nemilý
.
Márne čaká kľučka kamarátov
Nápoje mi horknú od nudy
Nevyvážiš žiadny Život zlatom
Prázdnota ma v noci prebudí
Spomíname spolu na Ľudí…
.
D r a g o 12052020
Celá debata | RSS tejto debaty