Človek sa v noci prebudí a vidí zrazu čisto svoje chyby . akoby našiel nakraj hory hríby okolo ktorých sa už toľko nablúdil… . Ján KOSTRA

1. Láska je do dna vyčerpaná Na klinec črpák zavesím A hoc sa leskne zlatá brána Život má svoje finesy .

Nielen revolúcia požiera svoje deti. Strany a hnutia tiež. . Od šialených kráv sa nakazili voly. .

Čo politik, to Pilát. . Nik do pekla nepôjde, čerti prídu k nám. (Kristeježiši, už sú tu!) .

So Zemou som sa miloval Je ako Hébé – večne mladá Nebola Láska z olova Do Božích rán som prsty vkladal .

Z Priestoru do Priestoru Zo Zeme do Neba Kým Dušu nepoorú Nedotlie pahreba .

Z Večnosti do Večnosti Z večera do rána Nosíme prašné kosti Aj rúno barana .

Bruselskí vedátori zistili, že aj nepárnokopytníky sa pária. . Kajúcnik – predĺžená briliantová ruka zákona. .

Disciplinovaný policajt dokáže zatknúť aj sám seba. . Ako protiváhu plávajúcej podlahe vymysleli bruselskí vedátori lietajúci plafón. .

Je polovečer – poloráno Je polosvetlo – polotma Prešmykla noc sa hviezdnou bránou Tehotná Luna nabobtná .