Svieť, Mesiačik, svieť Nesmiem, čo smiem smieť Čo smie jeden, nesmie iný Ušiel rozum na prázdniny .

Pri Studni Života Upretý na hviezdy Z lián sa vymotám Len čo sa rozbrieždi .

Dotlela svieca dňa Tma je stále hustšia Temrava bezodná V listoch chrústy šuštia .

Za Hviezdou vydám sa Počujem, že práve volá na mňa Ryby sa neresia Z Barana je ešte malé jahňa .

Zakvílil ktosi okna spoza Možno to vietor, možno nie… Aj bludné Duše nocou lozia Ladanom skiaľsi zavanie .

Spravil som dieru mimo sveta Netrafil som sa do méty Netopier mi nad hlavou lieta Drží sa chvosta kométy .

Vynoril sa zlatý mesiac z jazera Čiernou chmárou len-len že sa prediera Rozpŕchli sa po oblohe jahniatka Tak rád by som aspoň jedno pohladkal… .

Čoby sa urval z reťaze – Ozlomkrk cvála čas Nevie, že On sú peniaze Na striebro mení vlas .

Do oka som hviezde padol No a ona padla mne Ja chcem nahor, ona nadol Vo dne sa mi po nej cnie .

Prečo Mesiac dnes tak smutne svieti? Prečo mlčí ako v ľade ryba? Na nebi sa drží popamäti Dobrodruhom z cesty neuhýba .