Možno je hodín šesť Alebo sedem – osem… Pokúšam sa ťa zviesť Po vánku na diaľku .

Tesno je v noci vonku Do izby tma sa tlačí Otvorím malinovku Pozvem ju na koláčik .

Zložil sa večer – vystrel údy Do rána nik ho neprebudí Ani blesky, ani hromy Ani stromy na priedomí .

Svieť, Mesiačik, svieť Nesmiem, čo smiem smieť Čo smie jeden, nesmie iný Ušiel rozum na prázdniny .

Pri Studni Života Upretý na hviezdy Z lián sa vymotám Len čo sa rozbrieždi .

Dotlela svieca dňa Tma je stále hustšia Temrava bezodná V listoch chrústy šuštia .

Za Hviezdou vydám sa Počujem, že práve volá na mňa Ryby sa neresia Z Barana je ešte malé jahňa .

Zakvílil ktosi okna spoza Možno to vietor, možno nie… Aj bludné Duše nocou lozia Ladanom skiaľsi zavanie .

Spravil som dieru mimo sveta Netrafil som sa do méty Netopier mi nad hlavou lieta Drží sa chvosta kométy .

Vynoril sa zlatý mesiac z jazera Čiernou chmárou len-len že sa prediera Rozpŕchli sa po oblohe jahniatka Tak rád by som aspoň jedno pohladkal… .