Chátrajú mosty, starnú kosti Šúdia sa ľudia, frčí čas… Jeden sa hostí, druhý postí Všetci sa… My ich – oni nás… .

Počúvajte, ako rastie tráva Počúvajte, ako kvitne kvet Na lúke sa zvonček pohojdáva Každý z nás raz môže osamieť .

Píšem, čo mi našepkajú Múzy Nadiktuje paralelný svet Myšlienka sa náhle odmotúzi Darované nevracia sa späť .

Uši máme, a nečujeme Oči máme, a slepí sme Keď rozum v hlave iba drieme Človek si šancu prepískne .

Nič nebýva večné Ani večné perá Ani láska k slečne Čas nám Osud merá .

Vyprosím od rána kvapku rosy Trbliecu sa perly po tráve Drobný drozd si so mnoui poklábosí Zabúdam na kĺby boľavé .

Málo je miesta pod oblohou Bohatstva málo na Zemi Dráždi had hada bosou nohou Sám Boh je z ľudí zhrozený .

Náhoda nie je jahoda Náhoda je vraj debil S bláznom sa hádať neoddá S debilom som sa nebil .

Z rokliny sa súdnosť štverá Sprznil ktosi móresy Kráka vrana z kontajnera Bes sa v nebi obesil .

Preliezla ťava uchom ihly A potom na svet napľula Dva hrby v ihle len sa mihli V potoku čoby mihuľa .