Zostarla noc. Osivela Od polnoci do rána. Tratí holub sivé perá, Oblohu psy nebránia. .

Krok do tmy vždy je neistý Nezbadáš mláku ani priepasť Šmyknúť sa môžeš na lístí A tak si život temnom nekaz .

Usnula voda, nežblnká Nezurčí ani nešplechotá Padajú plané jablká Mulica čaká na Quijota .

Neupletieš sveter z morskej vlny Nenamotáš penu do klbka Len rojkovi stále v hlave brní Jeho tieň sa svetmi potĺka .

Prisadni si, lavička je dlhá Od jedného kraja k druhému Posediačky nevidno, že kuľhám Otupno je sedieť samému .

Lejú sa nadol vodopády V noci sa nahor teperia S jarou sa stáva život mladým Budia ma starí priatelia .

Mlieko nie je víno A krv nie je voda Svet plný omylov Podvedomie hlodá .

Zašvitorí osamelé vtáča Do rannej hmly havran zakráka Skáče vrabček, miesto aby kráčal Zavial vietor stopy tuláka .

Nad obzorom slnko čoby ruža Rozkrojený melón červený Zdivočené krídla nebo plúžia Ceria šelmy zuby zo scény .

Tichúčko listy opúšťajú stromy – Na zimu strom sa obnaží. Lozia mi sťaté stromy po svedomí. Smažia sa ľudia na pláži. .