Svet je taký, jak ho človek spraví Vykĺznuvší z lona Prírody Neodvetí mumak na pozdravy Keď sa mu to k duhu nehodí .

Rozprávky zo zvyku končia dobre Odseknú sa hlavy drakovi O princeznej ruku šuhaj žobre Zlatú rybku dedko vyloví .

K Poznaniu cesta hrboľatá. Do pekla – leskom dláždená. K jeseni vždy sa kvety klátia, Pri ruži slávik zastená. .

Dymový strom sa rozplynul Vysal ho vietor nenávratna Rozbité okná Vesmíru… Vracia sa iba fľaša vratná .

Mať zmysel pre nezmysel Znamená poznať Svet Niet konca radu čísel V móde je – nemyslieť .

Snorí tu Čas a nelieči Od vekov neúplatný Neberie ohľad na reči Vkráda sa ku mne za tmy .

Stúpa mi Osud na päty Rozkvitli pľuzgiere Vták detstva spod nôh vyletí Obraný o perie .

Zmyslom je pokúšanie Smutného Pierota. Z priepasti vekov vanie Neznáma Ničota. .

Paberkujem. Čoby po žniach klásky. Zbieram Rána, Dni aj Večery. Povytriasam z kapsy zašlé lásky, Aj tak mi už žiadna neverí. .

Do spomienok Čas mi občas vlieza Bez neho by sme tu strnuli Zažerie sa hrdza do železa A mne vŕta červík v gebuli .