Vysedel som papagája Vopchal som ho do klietky Už nie som sám – už sme dvaja Odkázaní na pletky .

Kamene sú vraj kosti Matky Zeme Rieky sú žily, voda žitia krv Do útrob Boha nikdy nenazrieme Tápeme tupší, jak sme boli prv .

Hrajú sa deti na dospelých Dospelí zase na deti Mobilmi drnčia na posteli Domodra displej zasvieti .

Bociany slivky pobalili Potiahli na juh bez detí Z poľany mávu drobné víly Do neba pohľad upätý .

Keby ľudia mali krídla, Lietali by po Nebi. Život je niť z motovidla. Šašo sám sa velebí. .

Sú také postele Na ktorých nikto nespí Je mlyn čo nemelie Aj zlých sa veľa vmestí .

Držal som sa siedmych z Desatora – Kôň má štyri nohy, ja len dve. V chorom Svete stonie Duša chorá, Svedomie je tieňom na stene. .

Slabého silný plieni Lezú lži do uší Bdie žaba na prameni Dušu lož zamuší .

Zelená košeľa Pretkaná letnou žlťou Lôžko sa vystieľa Život je večný Smrťou .

Niet cudzích súžení. Jeden je Svet. Je z Ducha Duša. Do kože vložený Pochopiť sám sa Človek skúša. .