Včerajší deň šiel ta… Márna je po ňom pieta Neklopme na vráta Kde iba Anjel lieta

Do pamäti mi padá dážď. Prší, i kde predtým nepršalo. Padajú kvapky, každá zvlášť. Mutuje mláka na zrkadlo.

Oblé stromy, oblé skaly, Oblé ústa by sa smiali. Oblé tvary majú telá – Božia myseľ tak to chcela.

Živým sa sviece nepália Iba tým, či ich niet Do mĺkva chvíľka pokánia Requiem nechá znieť

Sláva ti stúpa do kvetov Kvety sa s tvojím menom nežnia Nekladiem bodku za vetou Kým kvety za mnou nepobežia

Tu je Strom Poznania Jabĺk je ako maku Prvý zvon vyzváňa Okrie Zem bez úľaku

Hrany – hrany – hrany – hrany Uhranú deň na svitaní Hrany ostrie uhla chráni Spájajú sa čiary v dlani

Rád by som zažil Deň – Tých 24 hodín – Planétu bez vojen, Keď Smrtka kosu hodí

Obrázkom vrásky nepribudnú Zastavil Čas sa kdesi Tam Pribúda živým dníček ku dňu Portrétom roky odrátam

Nehreje úsmev z kovu Z kameňa sála chlad Na hudbu barokovú Nestačí prstoklad