Hľa – Človek rozpätý S Korunou od tŕnia Deň náhle dosvieti Nebesá zahrmia .

Vplávajú zore pod hladinu, Upíja červeň zo šera, Labute k sebe šije vinú, Z plameňa večer načiera. .

Červené kone horu orú, Uviazlo Slnko v pelechu, Zostalo Nebo bez dozoru, Vyletel kohút na strechu.

Milión ľudí bez mena Na lávu Život premieňa. Milión ľudí denne stretám, Pohľadmi chodník vyzametám, Venujem úsmev, štyri slová Výdavok drobný v Duši schovám. Milión ľudí bez mena – Nevedno odkiaľ pramenia. .

Ak cudzia radosť bude tvojou Pochmúrny mrak sa rozplynie Súženie necháš za závojom Dušebôľ v dračej paline .

Čo deň sa na nás Oko díva, Príroda splýva s Planétou, Slnečných lúčov zlatý príval S vrkočmi sa ti zaplietol. .

Sama sa neskalí Studnica Génia – Naraziac do skaly Vlna sa rozbíja. .

Berie ma Hypnos do náruče – Padajú viečka na oči. Morfeus nosí od Snov kľúče – Do zámky strčí, otočí… .

Vlieva sa každá Rieka Času Do Oceánu Večnosti. Vyčkáva húska zrenia klasu, Osud nám brehy premostí. .

Odvekov tak to býva – Zarána na chleba… Peniaz je jasnozrivá Živorná potreba. .