Za zimy stromy držia pôst – Nepijú, nejedia… Bývavam u nich tichý hosť – Sme dobrí susedia. .

Po kvapke kvapka… Tečie rieka späť… Odkiaľ sme prišli, tam nás dávno niet. Po kvapke kvapká Nebo do Zeme… Rednú nám rady, aj my redneme… .

Usadám na Schod od únavy, Na chladný kúsok kameňa. Nezbedný motýľ trepotavý Pokúša kvietkov záhrenia. .

Po súste sústo neprestajne Ujedá z nášho Žitia Čas. Má Osud kdesi dvierka tajné, Mám ktosi večný hodokvas. . Má ktosi veľké túžby v Duši, Má ktosi smäd a ktosi hlad. Človečí zámer Osud kruší – Na Zemi vládne Kovovlad. . Má ktosi Lásku, ktosi nemá, Do tela ktos´ sa babuší. Výčitka zdola býva nemá, Pretrvá bolesť na Duši. . Ktosi sa oddá […]

Započneš brázdu skraja poľa – Na konci kôň sa zastaví. Oželieš Lásku, ktorá bola. Opustia lode prístavy – .

Za tridsať strieborných Duša sa pošpiní Rátajú minúty Piesočné hodiny .

Duša je mojím prvým Guru – Je mojím veľkým svetlým JA. Zažíha v srdci večnú vzburu Božského v mene Pokoja. .

Komusi ktosi nohy myje, Ktosi si ruky v lavóre… Plné sú jedu sliny zmije, Pod brázdu hriech sa zaorie. .

Siahnu si mušky na lampáše – Do tmy sa súmrak ponára, Nevidnou rukou vietor kmáše Útržky chmáry z chotára. .

Krúti sa hlava našej Zemi, Hoc´ s nami večer nepila. Úkosom pohľad, jazyk nemý, Z kaktusov kvapká tequila. .