Ľudia sú večné anonymy Väziace v maske Človeka Ľudia sú Večnej Básne Rýmy: Ten zaspieva – ten zaškrieka… .

Natiahnem dážď si na pol štvrtú Suchú nech Dušu ovlaží Naplní ambrou nočnú jurtu Fŕkajú kone v zápraží .

Roznášaj Svetlo, Lucia, Venuj ho nevidiacim. V temnotách bes nás opíja, V slepote Svet sa kláti. .

Oko sa Hore rozplakalo, Čľapocú slzy v kaluži, Akoby Svet mal naponáhlo – Rarach nám Nebo rozplúži. . Rozbrázdi Boží Azúr Báne, Rozorie Blankyt nad nami – Nebo je orbou rozrýpané, Ceria nám zuby potkany. . Vrýpu sa Bohu do komory – Ovocie hnevu zarodí, Jablko sváru prehovorí – Pyrane berú na plody. . Rozbrázdi, zorie, […]

V nebi sa nebrieždi – Vládne Tma ako v rohu. Nedozriem na hviezdy, Tieň mi je za mátohu. .

Hľa – Človek rozpätý S Korunou od tŕnia Deň náhle dosvieti Nebesá zahrmia .

Vplávajú zore pod hladinu, Upíja červeň zo šera, Labute k sebe šije vinú, Z plameňa večer načiera. .

Červené kone horu orú, Uviazlo Slnko v pelechu, Zostalo Nebo bez dozoru, Vyletel kohút na strechu.

Milión ľudí bez mena Na lávu Život premieňa. Milión ľudí denne stretám, Pohľadmi chodník vyzametám, Venujem úsmev, štyri slová Výdavok drobný v Duši schovám. Milión ľudí bez mena – Nevedno odkiaľ pramenia. .

Ak cudzia radosť bude tvojou Pochmúrny mrak sa rozplynie Súženie necháš za závojom Dušebôľ v dračej paline .