Hranica už je zapálená, Plamene lížu Hérakla. Zatína zuby, nezastená. Náhle zem zvlhla, nasiakla –

S podliakom vojska mraky čierne. Démofoón strojí obranu. Veštcov sa pýta na znamenie – Zvíťazia, či sa poddajú?

Kráľovské mesto nemá kráľa, Nový sa ešte nejaví. S odchodom Hyllos neotáľa – Z Eurysthea má obavy.

Zahojí Chronos všetky rany, Scelia sa jazvy na duši. Iola a Hyll sú zosvataní, Makaria ich neruší.

Popredku pôjdu popútaní. S prvým ich vojom vypraví Héraklés s lúčom slnka ranným. Manželke pošle pozdravy…

Eiréne seje pokoj, ticho, Spievajú Múzy o mieri, Utíchol krvi lačný víchor, Vrátil sa úsmev na pery.

Minulo rokov sto či dvesto, Hádam aj zopár miriád. Na Diov Gaia gáni prestol: Zmrzačil Krona, a je rád…

Nebolo vidu, sluchu, vôní, Nebolo Svetla ani Tmy. Chýbali Priestor, Čas aj Pohyb, Bol iba Chaos bezodný. Bez hlavy, päty, duše, krvi, Bez ladu – skladu, bez kraja… Nultý bol Chaos, a či Prvý? Idea v Logu povstala.

Po čase zase Héra zhora Héraklu s túžbou do hlavy Zaseje semä nepokoja. Spomenie život túlavý…

Čaká ho Tyrinth večnosť celú. Prichádza žitím zmorený. Do kúta kladie luk aj strelu. Pomýšľa, že sa ožení.