So Smrekom hoviem pod smrekom Ožijú verše, ktoré čítam Gobelín zo slov uplietol Básnikom v noci v hlave svitá .

Dal som ti pusu nenápadne – Pobozkal som ťa pohľadom Ja zavše takto bozky kradnem Nič iné by som nezvládol .

Píšťalku z vŕby vytĺkam Dnes s nostalgiou v mysli Predo mnou čupí Karkuľka Ústa mi šťaveľ kyslí .

Niektorí sme tu iba na skok Dlhšie sa iní teperia Čím väčší majú hráči náskok Tým skoršie dôjdu do cieľa .

Do mnohých vôd som mincu vhodil Do fontán, jazier, do morí Len Níl sa na mňa vykrokodil Egej mi Dušu pokoril .

Privoňal som k ďateline Našiel som dva štvorlístky Netuším, Čas prečo plynie Dosiaľ som to nezistil .

Išiel by som s tebou na jahody Na maliny abo na huby Za ruku by som ťa lesom vodil Pri dube by som sa zaľúbil .

Básnikov svet dnes nemusí Preto sa musia musieť sami Vytrúsí huba výtrusy Flirtuje básnik so slovami ,

Zvedená a opustená… Voľakde som to už čul – Kľačal som ti pri kolenách Pýtal sa nás Júl: -Čo včuľ..? .

Milujem, lebo je to milé Milé je Svetlo, milý Svet Premieňam víly na motýle Počuje srdce lýru znieť .