O dvanásť minút neskôr. JANO KRAVINEC: (Chodí okolo poľany, v ruke drží igelitku. Vyberie spoza opaska mobilný telefón. Vytáča číslo. To kvôli konšpirácii,

O celé štyri hodiny neskôr Chlapi vešajú mokré košele a hune na kríky, aby sa vysušili, lebo slnko už riadne poskočilo na oblohe a pripeká. Ležia na zemi len tak, hornú časť tela nastavia slnečným lúčom, aby sa trochu opálili, tí, čo majú svetlejšiu pokožku, sa natierajú údenou slaninkou.

O 30 minút neskôr. Nič mimoriadneho sa nedeje. Zbojníci si políhali a dospávajú, čo zmeškali. Iba Mišo Ilčík a Turoň Zbojník sa utiahli za krovie a konzumujú ďalšie kádéčko. Ovzduším sa rozľahne ťahavý piskot a vzápätí preletí valaška so štvorrohým lístočkom nastoknutom na obuchu a zatne sa do stromu priamo nad ich hlavami. Inštinktívne ako Pavlovov pes […]

Zbojnícka chata, 04.04 letnouhorského času. Začína sa brieždiť. Bohyňa rannej zory Zornička (Grécka to Eós a rímska Aurora – nemýliť si so šifou) na svojich jemných motýlich krídelkách poletuje nad zbojníckou lúkou a nežným dotykom svojich ružových prštekov pohladí postupne všetkých spiacich zbojníkov.

O desať minút neskôr… alebo radšej o dvanásť… Blesky a hromy pokračujú, ako keď sa žena a svokra s manželom a zaťom hádajú. Ba aj poprcháva. Mišo Ilčík a Turoň-Zbojník sedia na schodíkoch pred chatou. Attila a Ištván stoja pred nimi.

ATTILA: Nuž do Krtov sme… tú rysavú jalovicu… Ako ste prikázali…. IŠTVÁN: Vzpierala sa ako divá, nechcela ísť…

O dve hodiny neskôr (Podľa moskovského času o štyri) Hlboká noc. Taká hlboká, že niektorí spia s plávacími dušami, aby sa neutopili. Chrápe sa veselo ďalej a zdanlivo sa nič nedeje. Vzduch smrdí ozónom, naokolo to len tak iskrí. Zdá sa, že sa schyľuje k búrke. Škŕkanie v zbojníckych žalúdkoch sa ozýva ostošesť, alebo radšej dajme ostosem, aby pri inventúre dačo […]

SUROVEC: A dokázal by si toto všetko zopakovať po maďarsky? MĽANDRIAK: Nechaj, skúška z cudzieho jazyka je až v treťom semestri. GAJDOŠÍK: A politicky – či si schopný? Aký máš názor na Máriu Teréziu?

O hodinu neskôr. Pivopitie je v plnom prúde, rovnako ako aj jeho filtrácia cez obličky, v župe Zemplínskej zvané aj pokrutky. Maťo Kliešť sa snaží otvoriť fľašu rumu. Poláme tri vývrtky, nakoniec ho to prestane baviť a odsekne hrdlo fľaše valaškou.

Bez časového posunu. Z lesa na poľanu prichádza Jerguš Chlapin. Pred sebou kotúľa veľký drevený sud (vo feudalizme kovové neboli), samozrejme pivový a plný (zase by nebol až taký sprostý, aby kotúľal prázdny). Za ním sa vlečú Maťo Kliešť , Kubo Blcha a Surovec. Na chrbtoch majú plné plecniaky, v rukách igelitky plné – pálenky (čoho iného, nie?)