-Prilieta koník rannoranne, Píjava vodu zo žriedla. Skryjem sa, počkám na svitanie, Okrídlenca si osedlám..!

Echidny dcéra od Tyfóna – Chimairou zvaná obluda, Krágľuje v Kragu z rokle lona. Obetí čoraz pribúda.

Putuje posol do Lýkie Po súši aj, aj po mori. Íobanta, otca svojej „milej“, Mladý muž hravo vysnorí.

Zaránky pôjde Proitos z hradu. Bellerofontés sladko spí. Bosé sa kroky chodbou kradnú. K lôžku sa hosťa priplichtí

Do Argu pamäť Proita vráti: Otvoril oči, uzrel svet… Detstvo je žitia kočiar zlatý, V spomienkach stále bude tlieť.

Korinthu vládnu muži činu: Sysifos týral Thanata. Koľko dní balvan na vršinu Kotúľa, Hádes neráta.

Do Mída žiaden nestarie sa, Národu sám sa vyhýba. Neteší viac ho ruží krása, Pohorel vlastných na chybách.

Motká sa Mídás po prírode, Odlíši krásu od gýča. Do viníc, lesov, k vode pôjde, Biednemu dá či požičia…

Prejde deň, druhý, tretí, štvrtý… Minulo ich sa dvadsaťpäť. Monarchu myseľ chorá škrtí – Strata ho zlata začne škrieť.

Hosťuje silén v dome Mída, Užíva všetko, čo aj kráľ. V desiaty deň sa do hôr vydá, Družinu aby vyhľadal.