Ak je víno jedna báseň Nalejte si štyri slohy Už po prvej Duša krásnie Nechajte aj do zálohy – .

Prebúdza sa do Života Znásilnená Príroda Starý kôl sa drží plota Zdravý vôl sa nepoddá .

Dve krídla – to sú On a Ona Dve krídla – to sme Ty a Ja Striebornou rosou tráva vonia Rumeňou Zem sa opája .

Zložil som Aidu – na zem z koča… Vzal som ju jemne za prsty Vplietol som oči do vrkoča A už som sa jej nepustil .

Vydávam sa po pamäti Do rodného chotára Majster Čas mi roky skmetil Pero všetko vytára… .

Šli sme si oproti Po pešníčku v poli Srdce sa zmietalo V hlúpom nepokoji .

Posunul Čas sa o tri chvíle Alebo možno o štyri Prisadol som si ku Kamile Pod báňou sme sa ukryli .

Od rána sa jarabina červená Za noci ju Luna zmaľovala Obnažuje august letu kolená Po oblohe biela archa pláva .

Musí byť kdesi Prístav Snov Ten, v ktorom Šťastie kotvy spúšťa Kde oheň zloby vyhasol Nekrivia kde sa plačom ústa . . Tam si ťa nežne objímem Kde Živá Voda striebrom žblnká Najády – panny nevinné Kúpu sa v zlatých lúčoch slnka . . Pre teba zložím do trávy Nepoškvrnené Siedme nebo Tvoj bozk ma z driemot zotaví Nenecháš ak ma trpieť […]

Keby som ťa nebol stretol Bol by som šiel ďalej sám Túlaval by som sa svetom Zavrel v srdci Lásky krám .