Drahoslav Mika

Započneš brázdu skraja poľa – Na konci kôň sa zastaví. Oželieš Lásku, ktorá bola. Opustia lode prístavy – .

Za tridsať strieborných Duša sa pošpiní Rátajú minúty Piesočné hodiny .

Duša je mojím prvým Guru – Je mojím veľkým svetlým JA. Zažíha v srdci večnú vzburu Božského v mene Pokoja. .

Hlúpy si myslí, že vie, čo je šťastie. . Pekný obal sa predáva najlepšie vtedy, ak je v ňom zabalená hocaká hlúposť. .

Komusi ktosi nohy myje, Ktosi si ruky v lavóre… Plné sú jedu sliny zmije, Pod brázdu hriech sa zaorie. .

Ide mi Dúha k duhu – Zora ju povila. Sedemkrát samodruhú Na prst si navíjam. .

Siahnu si mušky na lampáše – Do tmy sa súmrak ponára, Nevidnou rukou vietor kmáše Útržky chmáry z chotára. .

Obesencovi poisťovňa povraz nepreplatí. Ani guľku zastrelenému. . Keby sa za krádeže odtínali ruky, mnohí zástupcovia ľudu by hlasovali pedálmi. .

Krúti sa hlava našej Zemi, Hoc´ s nami večer nepila. Úkosom pohľad, jazyk nemý, Z kaktusov kvapká tequila. .

Postavím iglú na Sahare, Privábim z nebies Pegasa, Omladím všetko, čo je staré, Nech mi to srdce nedrása. .