Drahoslav Mika

V Kykladách cikády Čo ráno ladia struny Pútnici – nomádi Hlivejú na výslní .

Pretieram oči… Pohľad do zrkadla… Ozvena rokov našepkáva – padla… Voľakde v Duši tleje ešte drievce, Jesenný potok o breh šumiac šplechce. .

Prebudil som sa z bdenia do sna. Aj to sa stáva, prečo nie? Starena – Sudba neúprosná Dychom ma vekov ovanie. .

Skleróza má svoje čaro. Ráno pozriem na manželku a myslím si, že je to milenka. . Ak nevieš – mlč! Ak vieš – nechaj si to pre seba! . Nie je slušné hádať sa s nahou ženou. . Zvrhlosť je to isté, čo orgie, ibaže bez našej účasti. . Najkrajším šperkom pre ženu je konto milionára. . Dobrý človek ešte žije. Múdreho už niet. . Povedz mi, kto si, […]

Prvá Dáma pláva medzi domami Do oka mi padla ako smietka Naťahujem turistické vibramy Najradšej mám dámy na posiedkach .

Vykrúžil ktosi džbán Na vodu – na víno Krk má džbán dokorán Mlčíme s Malvínou .

Svet je tu, aby bol. Je Všetkých… A je ničí… Svetom trúd ohrdol, Rarach ho iným ničí. .

Nie všetko, čo je napísané, by slušný človek vyslovil. . Koleso dejín je bezhlavé. . Človek – to znie hrdo. Ibaže pre veľký hluk to nepočuť. . Egoista sa s vami rád podelí. O vaše. . Kto nič nerobí, nič nepokazí. Presne takých ľudí dnes potrebujeme. . Čím menej závitov, tým sú si ľudia v myslení podobnejší. . Niekedy sa dejiny akoby vyvíjali […]

Láskou sa nerúha Cez prvé druhé tretie Nebo Plápolá koruhva V tom Siedmom sme sa našli s Tebou .

Som iba živý ľudský Faktor, Pramalý Faktor bez RH. Nie som už Človek, iba Dakto. Ťahá ma láva bezbrehá. .