Drahoslav Mika

Topánky tuláka Aj Charlie Chaplin také nosil Boh Času nečaká Nechoďme k nemu na ponosy

Do pamäti mi padá dážď. Prší, i kde predtým nepršalo. Padajú kvapky, každá zvlášť. Mutuje mláka na zrkadlo.

Spánok je najlepší liek proti nespavosti. . Tradícia je to, čo si už nikto nepamätá. .

Venujem Ti za mak svetla z Mesiaca, Abo, ak chceš, vezmi si ho celý. Mlčí Mesiac, keď sa nocou potácam, Mlčí, keď si hoviem na posteli.

Oblé stromy, oblé skaly, Oblé ústa by sa smiali. Oblé tvary majú telá – Božia myseľ tak to chcela.

Usmievajte sa – šéfovia debilov priam zbožňujú. . Možno je viac ľudí múdrych ako hlúpych, iba tých druhých častejšie stretávame. .

Živým sa sviece nepália Iba tým, či ich niet Do mĺkva chvíľka pokánia Requiem nechá znieť

Sláva ti stúpa do kvetov Kvety sa s tvojím menom nežnia Nekladiem bodku za vetou Kým kvety za mnou nepobežia

Tu je Strom Poznania Jabĺk je ako maku Prvý zvon vyzváňa Okrie Zem bez úľaku

Hrany – hrany – hrany – hrany Uhranú deň na svitaní Hrany ostrie uhla chráni Spájajú sa čiary v dlani