Drahoslav Mika

Dlho rátam nezábudky na nebi Žmurkotajú ich šibalské očká Vychutnávam teplý zemiak z pahreby Nenáhlim sa. Luna na mňa počká .

Dve krídla – to sú On a Ona Dve krídla – to sme Ty a Ja Striebornou rosou tráva vonia Rumeňou Zem sa opája .

Niekedy je výhodnejšie prehrať ako zvíťaziť. . Kto mlčí, myslí si svoje. Kto neustále melie hubou, myslieť nestíha. .

Moc je nemoc – predbežne bez čísla diagnózy. . Možno Čas neexistuje. Ale roky pribúdajú. .

Zložil som Aidu – na zem z koča… Vzal som ju jemne za prsty Vplietol som oči do vrkoča A už som sa jej nepustil .

Snívajú sa mi z detstva stromy – Tmolia sa za mnou ako tieň Hladia dych nežné anemóny Zažína slnko pochodeň .

Vyšumela slušnosť z módy Schovala sa bohvie kam Snáď ju niekto za nos vodí Mlaď ju má za vetchý krám .

Pri lyžovaní z kopca obchádzajte strom iba z jednej strany. . Chlap má byť iba o trochu krajší ako opica. (Ako opica, s ktorou žije…) .

Svedkovia Jehovovi by presvedčili viac ľudí, keby prichádzali s fľašou a vypili si s nimi. A vláda tiež.. . Keď nemám čo robiť, pracujem. .

Založiť chcem dobročinnú skupinu – Sotva sa zlo samo zošúverí Oslovil som seberovných z Brooklinu Za ľudí sa musia hanbiť zvery .