Drahoslav Mika

Prinúť si pery do úsmevu, Nevyjav Svetu Duše tvár. Mlsajme spolu vínnu révu – Kvapiek pár Bohu na oltár. .

Náide si cestu k Moru Rieka. Vysmädlých pojí po púti. Vyzuje nôžky, povyzlieka… Koreňom krky vykrúti. .

Túlam sa Pasážou Človečou skrumážou Ľudia sú otĺkaví .

Výchova ku kapitalistickému vlastenectvu. . Človek by aj hodil kameňom, ale čo, ak netrafí toho pravého? .

Prebýva Brďo bez adresy. Raz tu sa, raz tam vynára. Ryba sa na strom nezavesí, Nenáčim čuču pohára. .

Uprostred Leta Mráz – Ľadové cencúle. Rozliaty kolomaz Primrzol ku Nule. .

Štverám sa na skaly, Plazím sa po bruchu. Kvety sa dosmiali, Ruža je na suchu. .

Alkohol je jed. Ale dobre vychladený chutí lepšie. . Alkohol – metla ľudstva. Takže jednotlivca sa to netýka. .

-Prosím si celý – do Neznáma… S výhľadom vpred aj dozadu. Stanice rozhlas vyvoláva, Vyhýba deň sa pohľadu. .

Kúpil by som si loď – Takú čo aj lieta. Duša je lodivod, Túžba večné dieťa. .