Drahoslav Mika

(Spomienka na Leningrad 1971) . Pripláva z nenávratna, Zakotví biela loď. Hlava hrá do malátna, Otupel lodivod. . S vlnou sa bárka svatá, Maják je za Lunu. Pokiaľ máš kamaráta, Netreba korunu. . S Brehmi sa More ruje, Hydra sa rozzúri, Deväť hláv penu pľuje Z deviatich papulí. . Hojdajú vlny lode V tónine valčíka – Šum vĺn je o slobode Morského koníka. . […]

Niekedy je príťažlivá žena na príťaž. A muž tiež. . Na počiatku boli sľuby… .

Strnisko bodá. Báň sa šerí. Míľnika Duše nevidieť. Prilipol lopúch ku košeli, Utícha Boží klarinet. .

Budí ma Duša… -Prišiel ktosi… Zavítal do Sna iba tak… -Koho to zase nocou nosí..? Vraví hosť: -Zas ti ušiel vlak… .

Kalné sa vyčistí, číre sa zarmúti, Rováš je neistý náhodných stretnutí. .

Keď zaniknú všetky nemocnice, zostane nám ešte ordinácia v ružovej záhrade. . Bližšia košeľa ako kabát, najbližšia je ale nočná košieľka. .

Vplieni sa do tela Duše šum ľahučký, Kapela doznela v objatí rozlúčky. .

V údolí Zázrakov Život je náhodou Padá dážď do mrakov Dýchame pod vodou .

(Spomienka na Sarti 2008) . Červené víno, oči čierne, Brnkajú prsty na struny. Túlajú sny sa po taverne, Buzuki srdce rozzuní. .

Adventná svieca večer usne, Nebeská Hviezda vychodí – Ohrieva srdcia Boží úsmev, Vznáša sa Posol na lodi…