Drahoslav Mika

Tam, kde som nikdy nebol, Žiadna loď nepláva. Tam, kde je Siedme Nebo, Zahneme doľava. .

Márne sa ukonám, rovnako márne stojím – Vesmír je dokorán, nikdy Čas nepokorím. . S Časom sme v tandeme – on vpredu a my za ním. Do gule nazrieme – človek je sponáhľaný. . Času je ľahostaj, bude či, a či bolo. Človiečik jednostaj vrtí sa naokolo. . Času sa nepýtam „Čo by sa stalo, keby..?“ Nakŕmi dosýta nás iba dnešný […]

Leto je zbalené. V poslednom lúči vonku Lezie tieň po stene. .

Kto vysoko rúbe, dostane po hube. . Čím viac vypijú slušní ľudia, tým menej zvýši pre hulvátov. .

Život je cirkus Svet – Nezrelá klauniáda: Prišiel si – pôjdeš späť. Za rohom číha zrada. .

Dobro sa rozbilo Svetielko nesvieti Zlámané kormidlo Vlečie Loď do sietí .

Strana strane oko nevykole, aj keď jedna druhej oči kole. . Za nášho letopočtu sa nadávalo na kapitalistov. Dnes tiež. .

Tichý je Boží Hlas, Jeho Prst varuje Márnivosť väzí v nás, Viera je na nule .

Videl som zastať Čas V podobe dieťaťa Zrátaval apanáž Odbila deviata .

Z perín sa Slnko driape Po nočnom súžení Vysŕka z rosy frappé Zazerá na ženy .