Drahoslav Mika

Výchova ku kapitalistickému vlastenectvu. . Človek by aj hodil kameňom, ale čo, ak netrafí toho pravého? .

Prebýva Brďo bez adresy. Raz tu sa, raz tam vynára. Ryba sa na strom nezavesí, Nenáčim čuču pohára. .

Uprostred Leta Mráz – Ľadové cencúle. Rozliaty kolomaz Primrzol ku Nule. .

Štverám sa na skaly, Plazím sa po bruchu. Kvety sa dosmiali, Ruža je na suchu. .

Alkohol je jed. Ale dobre vychladený chutí lepšie. . Alkohol – metla ľudstva. Takže jednotlivca sa to netýka. .

-Prosím si celý – do Neznáma… S výhľadom vpred aj dozadu. Stanice rozhlas vyvoláva, Vyhýba deň sa pohľadu. .

Kúpil by som si loď – Takú čo aj lieta. Duša je lodivod, Túžba večné dieťa. .

Dvere sú zavreté – Nebodaj keby ktosi… Snorí Duch po Svete, Duša sa s nami nosí. .

Takmer som ho poslal do…, ale všimol som si, že práve odtiaľ ide. . Čo to tu tak škripí? Aha – hlas rozumu! .

. Upúta, privábi, rozdumy naveje… Plávajú koráby, vzlykajú Nádeje. Drevina zapraská, Oheň sa rozhorí, Zavŕta otázka mozgovej do kôry. . Plamene zablčia, Iskry sa rozsršia. Evine jabĺčka valia sa z návršia. Jazykom olíže, zuby sa zahryznú. Pustovník bez chyže zazerá na Tryznu. . Oči sa zahľadia, Duša je v rozlete, Pomimo poradia jeseň je o lete. Na Vatru […]