Drahoslav Mika

Kapitola trinásta, v ktorej do dediny pripláva zlatá mládež z Methymnonu. Jeden vinohradník si „požičia“ lodné lano.

Kapitola dvanásta, v ktorej Dafnis a Chloé uvažujú, čo je to Láska.

Zaviali vetry pieskom stopy, Zaľahli prachom ťarchy liet, Zabudnuté sú Penelopy, Kto chce, ten v mlyne môže mlieť.

Domov je miesto, kde si môžeš povedať, čo chceš. Aj tak na to každý kašle. Aj nuly bývajú malé a veľké. Zub času sa zaplombovať nedá. Niektorí zomierajú mimo poradia.

Siesta pri fontáne Spí, ani nedýcha Odlieta vtáča ranné Ufrnkne do ticha

Kapitola jedenásta, v ktorej im starček Filet rozpráva o Erótovi.

II. Kniha druhá Kapitola desiata, v ktorej Dafnis a Chloé pomáhajú pri vinobraní.

Kapitola deviata, v ktorej dedinu prepadnú piráti, zajmú Dafnida, ťažko ranený Dorkos umiera. Dafnis sa zachráni a spolu s Chloé Dorkona pochovajú. . .

Koketovať sa dá aj s myšlienkou. Chodcov delíme na predchodcov a dôchodcov. Na hruškách ma nenachytáte! Ešte tak na hruškovici… Kto nebude pochlebovať, ten bude mať po chlebe.

Kapitola ôsma, v ktorej je vylíčená idylka letnej lúky.