Drahoslav Mika

To už ňeška ňe tak, Jak bulo dakedi. Do svojej mladosci Podzme na ohľedi.

Majú sa Briezky za nevesty. Zelený závoj na tvári. Šelestia s vánkom biele vesty. Nevesty Brestom ustlali.

Chodkyne chodia po ulici, Chodec sa o tieň potkýna. Slncový šarkan zlatolíci Vyháňa mráčky z komína.

Zdroj, ktorý si želá byť menovaný, si želá byť menovaný do vyššej funkcie. Jediný zdroj, ktorý si želá byť menovaný, je Prazdroj. Všetci vieme, že nikto nie je dokonalý, ale každý verí, že práve on je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Odkaz sprejerom: -Nemaľujte čerta na stenu. Stačí mi ten z RTVS. Človek nikdy nevyexkrementuje viac ako […]

U sušeda zdechla v noci koza. Teraz kozu po valaľe voža. Ukazuju ju jak na vistave: -Išče fčera mala cicki zdrave,

Ponoril som sa na dno mora. Noriť sa môžem pri mori.

V lunnom svite popolnočnom Žmurká malá hviezda očkom. Žmurká cudne, hľadí skromne, Halí Lunu mráčkov krovie.

Žena nemlčí. Ona si iba kumuluje energiu na nový monológ. Dajte mi pivný bod… U nás vás nachytajú na hruškách, v Afrike na banánoch. Učte sa, aby ste mali čo zabúdať.

Drustva porušiľi – Teraz me farmari. Ja už i bez toho Do roboti stari.

Pôjdeme… tatam… Čo tu..? Čo tu..? Mnohí už zhora Mávú nám.